Považská Bystrica – V nedeľu 27. októbra sa v považskobystrickom evanjelickom kostole konala slávnosť posviacky nového oltára. Zbor sa zároveň rozlúčil aj so svojim duchovným – diakonom Ľubomírom Marcinom, ktorý po 15 rokoch služby v zbore a 33 rokoch od ordinácie odchádza z činnej duchovnej služby v ECAV do dôchodku. Na službách Božích sa zúčastnilo asi 300 veriacich.
Myšlienka nadobudnúť nový oltár rezonovala v zbore už viacej rokov, nakoľko doterajší „provizórny“ oltár bol zhotovený z nekvalitných jednoduchých materiálov pred 80 rokmi počas vojny. Nadobudnutie nového oltára bolo zavŕšením budovateľského úsilia duchovného správcu počas jeho pôsobenia v zbore.
Grafický návrh oltára spracoval Martin Melišík, poddozorca TUS ECAV a kantor v Púchove, ktorý zabezpečil rezbárskych majstrov z Hošťálkovej pri Vsetíne a dozeral aj na jeho výrobu.
Zo starého oltára zostal jedine oltárny obraz, ktorý bol osadený do nového rámu. Všetky organizačno-technické práce zabezpečili ĽubomíraMarcina a jeho spolupracovníci zo Strediska evanjelickej diakonie v Košeci. Tento finančne náročný projekt mohol byť zrealizovaný len vďaka výraznej finančnej podpore mesta Považská Bystrica, Trenčianskeho samosprávneho kraja a Považskej cementárne Ladce. Brigádnickou prácou za spoluúčasti pracovníkov zo SED Košeca a finančnou zbierkou prispeli aj domáci veriaci.
Slávnostné služby Božie
Posviacku oltára vykonal senior Turčianskeho seniorátu ECAV Marián Kaňuch na základe slov z 3M 6, 6: „Oheň nech ostáva stále horieť na oltári; nesmie vyhasnúť.“
V kázni poukázal na to, že „na obetnom oltári, kde kňazi prinášali obete, mal stále horieť oheň. Aj v noci – ako symbol svetla, ktoré prežaruje každú temnotu. Oheň nemal nikdy zhasnúť. Kňazi ho mali stále udržiavať. Dôležité je povedať, že oheň je znakom Božej prítomnosti.“ Mojžiš hovoril tieto slová kňazom. V zmysle všeobecného kňazstva sú všetci veriaci kňazi, ktorí majú niesť evanjelium. Oheň nesmie vyhasnúť. Oheň musí stále horieť: oheň viery, oheň Ducha svätého, oheň živého zboru, oheň spoločenstva, oheň vzťahov, oheň obete chvál.
„A to je veľké pozvanie aj pre nás. Dnes vy, ktorí budete uvedení do funkcie, ale aj všetci ostatní kňazi ste veľmi zodpovední za udržiavanie ohňa, viery v cirkevnom zbore. Je to úloha všetkých nás: zodpovednosť za duchovný život, svoj, svojej rodiny, cirkevného zboru,“ dodal Kaňuch.
Na službách Božích liturgovali farári Peter Fabok, Michal Tekely, Marek Hrivňák, Ondrej Rišiaň a Ľubomír Marcina.
Pozdravy hostí
Pozdrav emeritného generálneho biskupa Júliusa Fila predniesol Peter Fabok.
Následne sa prihovoril dlhoročný priateľ diakona Ľ. Marcinu Johannes Hillger, farár z Wittenbergu. Za mesto Považská Bystrica sa prihovoril jeho primátor Karol Janas, ktorý vyzdvihol 15-ročnú vzornú spoluprácu s Ľubomírom Marcinom, nielen v rámci mesta, ale ocenil aj službu v okresnej nemocnici tiež za prítomného riaditeľa považskobystrickej nemocnice Igora Steinera. Za VÚC Trenčín a rodné mesto Púchov Marcinu pozdravila primátorka Katarína Heneková. Marcina totiž zastával aj post poslanca mestského zastupiteľstva, vďaka čomu bol zboru prinavrátená zborový dom. Z postu poslanca sa mu podarilo získať aj dlhodobý finančný transfer na podporu zboru. Za obec Košeca sa prihovorila zástupkyňa starostu Miroslava Švehlová. Za sponzorov sa prihovoril dlhoročný generálny riaditeľ Považskej cementárne Ladce Anton Barcík, ktorý sa zúčastnil na slávnosti aj s manažmentom tejto akciovej spoločnosti.
Za ECAV, ale hlavne Turčiansky seniorát, poďakoval Ľubomírovi Marcinovi za 33-ročnú službu senior Marián Kaňuch. Za CZ Považská Bystrica sa Marcinovi vlastnou tvorbou poďakovala sestra poddozorkyňa Andrea Deáková a Peter Kedro mu odovzdal dar.
Hudobný program
Do slávnostnej atmosféry bohoslužieb svojím programom výrazne prispel spevokol z CZ ECAV Liptovská Kokava pod vedením dirigentky Miroslavy Tekelyovej. Zaznela i jeho obľúbená pieseň „Má duše Pána svého chval“ v podaní manželov Tekelyovcov.
Husľový sprievod mala Kathrin Hauser – členka komorného orchestra z Lipska, sólo spev jej dcéra Helen, ďalší sólo spev operná speváčka Terezka Janeková. Umelecky prispeli aj folklórna skupina Záriečanka a organový sprievodu Martina Melišíka a jeho odchovanca Samuela Boška.
Dojemný bol aj akt úvodu nových presbyterov s odovzdaním vecného darčeka – drevených krížikov zhotovených Heinrichom Hauserom z Wittenbergu, ktoré im osobne odovzdal. Johannes Hillger so skupinou hostí z Nemecka obdaroval svojho dlhoročného priateľa br. Marcinu sadenicou jablone so slovami reformátora Dr. Martina Luthera: „Keď by mal tento svet zajtra skončiť, ešte dnes zasadím jabloň!“
Pôsobenie v povolaní farára
Následne si Ľubomír Marcina zaspomínal na svoju ordináciu, keď ho 26. októbra 1991 v chráme Božom v Tisovci a ordinoval generálny biskup Pavol Uhorskai, a tak ho spolu s ďalšími dvanástimi „Timotejmi“ vyslal na Pánovu vinicu. Tú nezabudnuteľnú slávnosť prežívalo spolu s Marcinom aj množstvo spoluveriacich z Púchova, ktorí vtedy prišli do Tisovca až na šiestich autobusoch. Nasledujúci deň, v nedeľu 27. októbra 1991 poslúžil prvými službami Božími po ordinácii v rodnom púchovskom kostole za účasti 620 veriacich. V rámci výbornej ekumenickej spolupráce s miestnym katolíckym dekanom Štefanom Palkovičom v podvečer tej istej nedele sa prihovoril v rímskokatolíckom kostole a udelil Áronovské požehanie veriacim spolurodákom.
Od 1. novembra 1991 nasledovali jeho kroky do neďalekého CZ v Košeci, kde na neho čakal obrovský záber v celom ilavskom okrese. Slúžil nielen v košeckom CZ, ale aj vo väzniciach v Ilave a Dubnici, kasárňach v Dubnici, v nemocniciach v Ilave a Dubnici. Vyučoval evanjelické náboženstvo na školách, pripravoval konfirmandov, pracoval s mládežou, krstil, sobášil, pochovával a vykonával pastoračné návštevy. Zaujímal sa o svojich cirkevníkov a riešil ich problémy, keď im vybavoval zamestnania, hospitalizácie či náročné zahraničné operácie. Duchovne zaopatroval domovy dôchodcov v Pruskom, Slávnici, Dubnici a napokon v SED Košeca.
Popri tom bol pod jeho vedením vybudovaný za jeden rok nový kostol v Košeci, uskutočnila sa rekonštrukcia modlitebne v Dubnici, ako aj budovy košeckej fary. Zabezpečil prípravné práce, pozemok a časť financií na výstavbu kostola v Novej Dubnici v centre mesta. Zavŕšením jeho budovateľského úsilia bola výstavba Strediska evanjelickej diakonie v Košeci a napokon generálna oprava zborového centra s kostolom a nadstavbou veže v Považskej Bystrici. Pre kostol nadobudol a sám sponzoroval dvojmanuálový píšťalový organ.
Rovnako sa pod jeho vedením uskutočnila generálna oprava filiálneho kostolíka v Bodinej, kde bol nadobudnutý aj nový inventár. Promptne vždy reagoval aj na rôzne humanitárne výzvy.
Nebýval na fare a nevyužíval ani žiadne výhody, ani požitky zo strany cirkevníkov, mal veľkú úctu a ústretovosť všade, kde prišiel. Nikdy nežiadal vyššie COJ o mimoriadne zahraničné dotácie, vedel si vždy aj v tomto smere poradiť, ale aj podporiť ďalšie projekty ECAV.
V jeho príhovore napokon zazneli potešiteľné slová: „Neodchádzam zo služby natrvalo, luterák nemením za pyžamo, zostáva mi naďalej srdcovka, služba v košeckej diakonii.“ Túto vybudoval a rozvinul so svojimi spolupracovníkmi až do dnešných rozmerov, ktoré nesú stopy viditeľnej kresťanskej služby i posolstvo misie.
Ľ. Marcina vybudoval a zanechal pre ECAV obrovské dielo nielen materiálneho charakteru, ale hlavne dielo veľkých duchovných rozmerov. Odchoval pre cirkev nových spolupracovníkov z radov kňazov i kantorov.
Po slávnostných službách Božích bolo pripravené bohaté občerstvenie v zborových sieňach a vo veľkom stane na nádvorí zborového domu, ktoré s láskou a ochotne pripravili sestry z domáceho CZ, ako aj košeckej diakonie.
Domáci zaželali duchovnému pastierovi Ľubomírovi Marcinovi pevné zdravie a hojnosť darov Ducha Svätého, aby bol aj naďalej verným vyznávačom, služobníkom Pána a drahej ECAV, ktorej venoval celý produktívny život, a to aj za cenu mnohých príkorí, prenasledovania a väzenia pre svoje presvedčenie i nezlomnú vieru v Trojjediného Pána Boha.
Záznam slávnostných služieb Božích si môžete pozrieť na youtube na kanáli Diakonia Košeca.
Informoval: Peter Fabok
Foto: Marcel Breče
