SVÄTÝ JUR – Týždeň tvorivosti, smiechu a kamarátstva. Aj tak by sa dal opísať 17. ročník Divadelnej dielne Slovenského divadla Vertigo, na ktorej mladí Slováci z Maďarska oživili slávnu postavu Kuba z hry Jozefa Hollého. Pod vedením herca Michala Jánoša vzniklo predstavenie, ktoré získalo rekordný počet divákov, novú marketingovú podporu a účastníkom prinieslo nielen skúsenosti, ale aj nezabudnuteľné zážitky.
Aj malá skupina mladých Slovákov z Maďarska dokáže za jediný týždeň pripraviť plnohodnotné divadelné predstavenie. Potvrdili to účastníci tohtoročnej Divadelnej dielne Slovenského divadla Vertigo (SDV), ktorá sa konala 20. – 27. júla v evanjelickom zariadení Agapé vo Svätom Jure. Pod režijným vedením Michala Jánoša, herca Divadla Jána Palárika v Trnave, sa na javisku oživila slávna postava Kuba z hry Jozefa Hollého.
Legendárna veta „Anča, aha, ja mám nožík…“ sa vryla do pamäti celej hereckej osemčlennej zostavy, ktorá sa na jeden týždeň ponorila do skúšania, improvizácie a javiskovej tvorby. Hru Kubo upravil M. Jánoš tak, aby zodpovedala počtu a pohlaviu účastníkov – šesť dievčat a dvaja chlapci. Dobrosrdečného, no prostoduchého Kuba si s chuťou zahral Rafael Liška, jeho Anču stvárnila Nóra Csataiová, panovačnú Bečelovú Dóra Szekeresová a sympatickú Zuzu Lili Laurinyecová. Jázmin Anna Tóthová sa s humorom prevtelila do slúžky, Edina Csajbóková do bohatej Košáričky, Stella Styevóová do Dory a Zoltán L. Havas do postavy Loveckého.
Na úvod dielne režisér priblížil účastníkom život a dielo Jozefa Hollého – evanjelického farára a dramatika, ktorého tvorba sa dotýka slovenských komunít nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Symbolicky tak autorská osobnosť ladila s miestom konania – evanjelickým prostredím Svätého Jura.
Prvý deň patril čítačke, od pondelka sa začalo každé ráno rozcvičkou na uvoľnenie tela i hlasu. Nasledovali skúšky jednotlivých scén, nácvik výslovnosti, výrazov a pohybu. Atmosféra bola uvoľnená, ale pracovná – nešlo o to, kto má koľko skúseností, ale o ochotu tvoriť spolu.
Premiéra sa tento rok uskutočnila netradične už v piatok večer. Po náročnom týždni plnom tvorivej energie sa mladí herci postavili pred publikum, ktoré ich odmenilo potleskom aj úprimným smiechom v správnych momentoch.
Rekordná návštevnosť a nový prístup k propagácii
Premiérové predstavenie vo Svätom Jure prilákalo viac divákov ako kedykoľvek predtým. Tento úspech nebol náhodný. Okrem tradičných plagátov po meste zaviedli organizátori aj novú formu propagácie – informácie o pripravovanom predstavení zazneli v miestnom rozhlase a na pravidelnom stretnutí seniorov, a to vďaka iniciatíve domáceho evanjelického farára Michala Koreňa a jeho manželky. Do hľadiska si našli cestu aj bývalí účastníci dielne, dnes už vysokoškoláci, či učitelia zo slovenského gymnázia v Budapešti.
„Je to pre nás povzbudenie,“ povedala riaditeľka SDV Daniela Onodiová. „Vidieť, že naša práca má odozvu, že sa k nám vracajú nielen diváci, ale aj niekdajší účastníci, je pre nás veľkou odmenou.“
Divadelná dielňa nie je len o divadle. Účastníci spoznávajú aj svoje okolie a navzájom sa zbližujú pri výletoch. Tento rok navštívili renesančný dom vo Svätom Jure a absolvovali prechádzku po historickom centre.
Tradičný sobotný výlet smeroval do Bratislavy. Po krátkom oddychu v nákupnom centre Nivy sa vybrali do starého mesta, kde si vychutnali atmosféru historických uličiek. Večer patril kultúrnemu zážitku – na Bratislavskom hrade videli v rámci Letného shakespearovského festivalu komédiu Skrotenie zlej ženy.
Sedemnásť rokov existencie dielne potvrdzuje, že ide o projekt s trvalou hodnotou. Mladí herci si odnášajú nielen nové skúsenosti, ale aj priateľstvá, ktoré pretrvávajú. Pre mnohých je to miesto, kde si uvedomia, že divadlo nie je len o hraní rolí, ale aj o odvahe vystúpiť pred ľudí, o spolupráci a o radosti zo spoločného diela.
Kubo, ktorý ožil na javisku vďaka energii a odhodlaniu tejto malej skupiny, zostane nielen v pamäti divákov, ale aj ako súčasť ich letných spomienok. A možno sa práve niektorí z týchto mladých ľudí raz vrátia na javisko – tentoraz už ako profesionálni herci.
R
Foto: Edina Csajbóková, Katarína Jánošová Lesayová, Ármin Kabai, Mária Tóthová
