ŽILINA – Vyjadrenie člena Generálneho presbyterstva ECAV na Slovensku Petra Gärtnera na adresu farárky Evy Juríkovej vyvolalo znepokojenie. Počas rokovania generálneho presbyterstva (GP) 13. júna jej povedal, že si „nemyslí, že v jej prípade ide o peniaze“. Podľa právnikov to môže byť prejav
diskriminácie a šikany na pracovisku.
Na zasadnutie Generálneho presbyterstva ECAV boli predvolaní ordinovaní duchovní, ktorí podali predžalobné výzvy voči cirkvi pre doplatenie zákonnej mzdy vo výške 1,6-násobku minimálnej mzdy. Medzi nimi aj farárka Eva Juríková, ktorá viedla službu v senioráte i zbore a dlhodobo patrí medzi najaktívnejšie ženy v cirkvi.
V zápisnici zo zasadnutia GP sa uvádza výrok člena GP Petra Gärtnera, ktorý sa počas diskusie obrátil na farárku Juríkovú slovami: „Prepáčte, budem osobný, ale nemyslím si, že vo vašom prípade je to záležitosť financií.“
Vyjadrenie zaznelo v kontexte debaty o spravodlivom odmeňovaní duchovných. Zaznamenané slová si viacerí vysvetlili ako nepriame spochybnenie jej nároku na mzdu z dôvodu jej rodinného stavu. Farárka Juríková je slobodná. Práve táto skutočnosť bola podľa viacerých implicitne použitá ako dôvod, prečo by sa jej žiadosť o doplatenie mzdy nemala brať vážne.
Niektorí duchovní i právnici poukazujú, že takéto vyjadrenie z úst funkcionára cirkvi je neakceptovateľné, najmä ak ide o zamestnankyňu, ktorá si riadne uplatňuje svoje zákonné nároky. Otázku vyvoláva aj fakt, že Juríková sa zúčastnila rokovania v súlade s pozvánkou, no bola vystavená hodnoteniu svojej motivácie bez súvisu s pracovným výkonom.
Podľa pracovnoprávnych expertov môže ísť o mobing, teda psychickú šikanu na pracovisku, najmä ak zamestnanca znevažuje osoba v mocenskom postavení. V tomto prípade sa to týka generálneho presbytera Gärtnera ako predstaviteľa zamestnávateľa. Podľa § 13 Zákonníka práce SR je neprípustné akékoľvek znevýhodňovanie zamestnanca na základe osobných charakteristík vrátane rodinného stavu alebo pohlavia.
Zároveň sa objavili úvahy o možnom porušení etického kódexu zamestnávateľa, ktorým je v tomto prípade cirkev.
Gärtnerove slová vyvolali aj diskusiu o dvojakom metri v cirkvi. Kým niektorí funkcionári – vrátane samotného Gärtnera – pôsobia vo viacerých grémiách, správnych radách, cirkevnom vydavateľstve a výboroch, s čím je spojené aj viacero príjmov, zamestnankyni v „teréne“ je spochybňovaný samotný nárok na základnú mzdu.
„Je to typické: ten vo funkcii si berie od cirkvi všetko, čo sa dá. Ale keď slobodná žena požiada o spravodlivosť, dostane odpoveď, že jej to netreba,“ uviedol jeden z duchovných, ktorý si neželá byť menovaný. Oficiálna reakcia predsedníctva ECAV na tento incident zatiaľ nebola zverejnená. Viacerí však upozorňujú, že ak cirkev nebude podobné situácie transparentne riešiť, môže to vážne poškodiť jej dôveryhodnosť – najmä v očiach tých, ktorí v nej pôsobia v duchovnej službe.
Výrok P. Gärtnera, ako vyplýva z kontextu, spochybňuje legitímnosť požiadavky na spravodlivý plat a zároveň nepriamo naznačuje, že u slobodnej ženy nejde o „skutočnú“ finančnú potrebu. Právni experti upozorňujú, že takéto znevažujúce vyjadrenie môže napĺňať znaky diskriminácie alebo mobbingu na pracovisku, keďže zaznelo voči zamestnankyni, v prítomnosti zamestnávateľa a pri oficiálnom rokovaní.
Zápisnica zároveň ukazuje, že podobnému tlaku a spochybňovaniu čelili aj ďalší duchovní, ktorí sa rozhodli domáhať svojich práv. Opakovane im bolo vyčítané, že „nečakali na vysvetlenie“, že „veci riešia cez právnikov“, že „ničia cirkev“ alebo že „sa takto nespráva brat voči bratovi“. Miesto riešenia faktov čelili emocionálnym apeloch, náznakom a nepriamym obvineniam, že ich konanie je nedôstojné, hoci ide o legitímne právne kroky.
Viacerí prítomní farári cítili tlak, zastrašovanie a emocionálne vydieranie. Hoci ich konanie bolo v súlade so zákonom, atmosféra rokovania nepripomínala slobodnú diskusiu, ale morálne súdenie a spochybňovanie motívov.
Ďalší problém nastal na Synode ECAV, kde jeden z členov generálneho presbyterstva Roman Porubän označil farárku Juríkovú a ďalších za „4. cenovú skupinu“, čím ich verejne znevážil pred celou cirkvou. Slovník a spôsob vystupovania, ktorý zvolil, bol podľa viacerých pozorovateľov nevhodný, nebratský.
O to paradoxnejšie vyznieva fakt, že práve funkcionári, ktorí sa tvárili ako obrancovia cirkvi, sa svojím správaním vzdialili jej základným hodnotám – úcte, rešpektu a bratskej láske.
Podľa právneho výkladu je možné v tejto situácii podať oficiálnu sťažnosť na zamestnávateľa, teda Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku, s odkazom na mobbing (šikanu na pracovisku) alebo diskrimináciu. Kľúčové je, že výrok Petera Gärtnera zaznel počas oficiálneho rokovania, v pracovnom prostredí a smeroval k zamestnankyni, ktorá si uplatnila svoje zákonné právo.
V prípade, že ECAV na sťažnosť nereaguje alebo konanie odmietne prešetriť, môžu sa dotknutí obrátiť na Inšpektorát práce s podnetom na prešetrenie porušenia Zákonníka práce (§ 13 a § 119a – zákaz diskriminácie a mobbingu), na verejného ochrancu práv (ombudsmanku), ak majú za to, že cirkev koná v rozpore s ústavou alebo Listinou základných práv a slobôd, alebo v závažných prípadoch aj na súd, s návrhom na ospravedlnenie a odškodnenie za diskriminačné správanie.
Právnici upozorňujú, že v prípade duchovných je často problémom nevyvážený vzťah moci medzi funkcionármi a farármi v „teréne“. Práve preto je dôležité, aby sa podobné výroky nezametali pod koberec, ale aby sa s nimi zaobchádzalo ako s vážnym etickým aj pracovnoprávnym pochybením.
„Tvrdiť, že žiadať plat je v rozpore s láskou k cirkvi, je manipulatívne. A zneužívať vzťah duchovného podriadenia na to, aby ľudia ustúpili od zákonných nárokov, je vážne pochybenie. V súkromnom sektore by už bol takýto výrok predmetom občiansko-právneho konania,“ uviedol právnik, ktorý sa špecializuje na pracovné právo v cirkvách.
Redakcia Lutherusu
Ilustračné foto: Archív
