HYBE – Návrat do čias totality. Tak nazvali mnohí diváci rozhovor s Ivanom Eľkom, ktorý sa opätovne pokúša stať generálnym biskupom na ďalších šesť rokov. Ak sa súčasnému vedeniu podarí zmeniť volebný zákon, o čo sa intenzívne pokúša, môže si lukratívne miesto zabezpečiť aj na dlhšie. Rozhovor s ním ako jediným kandidátom na tento post viedol Gabriel Blcháč v Hybiach. Evanjelici zareagovali, že je trápne diskutovať s jedným kandidátom, keďže jeho názory nie je s kým konfrontovať. Tak sa to podľa nich robilo len za bývalého režimu.
Eľko sa cíti nevinný
Ivan Eľko v tom, že nemá vo voľbách konkurenta, nevidí žiadnu svoju vinu. V rozhovore predstieral, že „bol prekvapený“, keď sa stal jediným kandidátom a nikto iný sa neprihlásil „do súťaže“. Hoci mnohí členovia cirkvi vyjadrujú nespokojnosť s tým, že do volieb na post generálneho biskupa kandiduje iba jeden človek, Eľko to považuje za fakt, s ktorým sa nedá nič robiť. V minulosti sa podľa jeho slov už stalo, že sa o funkciu uchádzal iba jeden kandidát, a vtedy to – ako tvrdí – nevyvolalo také kritické reakcie.
Eľko v rozhovore opomenul, že odkedy sa k moci dostala jeho garnitúra, tí, ktorí mali záujem slúžiť vo vysokých funkciách, boli bez milosti vyraďovaní.
On sám si myslí, ako podotkol v rozhovore, že je to prirodzený proces a je dôležité, aby sa niekto cítil povolaný uchádzať sa o tento úrad. Eľko konkrétne uviedol: „Áno, jeden jediný kandidát, samozrejme, ja už som niečo o tom čítal, alebo sa mi dostalo, a tak ďalej. Samozrejme, že mnohí to kladú akoby že mne za vinu alebo čosi podobné, ale, samozrejme, ten kandidát nemá s tým nič spoločné, lebo to nijako neovplyvňuje, ani nie je prítomný na tom kandidačnou zasadnutí predsedníctiev seniorátov a dištriktov. Ja som bol sám prekvapený, že som jediným kandidátom, a sám som nad tým premýšľal, že ako sa to celé stalo, ale proste prijal som to. A aj keď možno niektorým tým respondentom alebo členom cirkvi sa to nepáči, že prečo je jeden kandidát a nemáme na výber, tak proste s týmto faktom sa už nedá urobiť nič, pretože evidentne sa stalo, že nikto ďalší nedvihol ruku a neprihlásil sa akoby že do tej v úvodzovkách súťaže a ani tí členovia kandidačnej porady nemajú tú moc, aby niekoho prinútili, dokopali alebo čosi podobné. Sú to, samozrejme, vážne veci a veľmi citlivé, aby niekto sa prihlásil a povedal, že áno, cítim povolanie, alebo rozhodol som sa, lebo túžil by som sa uchádzať o úrad generálneho biskupa. To sa nedá nejako naaranžovať alebo donútiť niekoho tentokrát.“ Eľko však zabudol v rozhovore spomenúť, že odkedy sa k moci dostala jeho garnitúra, tí, ktorí mali záujem slúžiť vo vysokých funkciách, boli bez milosti vyraďovaní kandidačnými poradami, a zdá sa, že do tohto nedemokratického marazmu už nikto nemá chuť vstupovať – napriek tomu, že cíti – ako to Eľko pomenováva – povolanie byť na danom poste užitočný v prvom rade pre cirkev, nie pre vlastné blaho.
Duchovní namietajú, že Eľko si robí asi žarty
Aj mnohí duchovní po publikovaní rozhovoru redakcii Lutherusu povedali, že majú pocit, akoby si z nich Eľko robil žarty. Existuje predsa mnoho dôkazov, keď boli z kandidačných porád vyraďovaní kandidáti, a to bezdôvodne, len preto, lebo boli pre vedenie cirkvi nepohodlní, báli sa ich, že budú robiť v cirkvi nápravu a odhaľovať ich prešľapy a kauzy. Robili tak v každých jedných voľbách cez cenzorský orgán – kandidačnú poradu. Nikto už preto nemá záujem dať sa vyhadzovať a pošpiňovať prisluhovačmi vedenia cirkvi z kandidačnej porady.
Pracovať pre cirkev čestne teda znamená byť vysmievaný, dehonestovaný a mať zničenú povesť.
I mnohí laici majú veľmi zlé skúsenosti s cirkvou, pretože v nej boli len znevážení a ich odbornosť vysmiata, ako napríklad v prípade profesora ústavného práva Sváka, ktorého odbornosť v ústavnom práve spochybňoval bývalý biskup Sabol, ktorý v práve nemal žiadne vzdelanie. Podobne sa tak dialo aj s doktorkou Drobnou, doktorom Jurajom Čechom a mnohými ďalšími. Pracovať pre cirkev čestne teda znamená byť vysmievaný, dehonestovaný a mať zničenú povesť. Presne toto robili súčasní cirkevní predstavitelia s každým kritikom v ECAV, ktorý mal snahu, aby cirkev bola svetlom a soľou. Úspech mohli mať aj neodborníci a nekompetentní – stačilo, ak kryli nekalosti a boli lojálni. Preto sa dnes veľa evanjelikov pýta, kto slušný by po tomto všetkom mal ešte záujem pracovať pre ECAV. Práve z tohto dôvodu sú vo funkciách stále tí istí ľudia a veľa z nich má aj päť-šesť funkcií. Využívajú to vo svoj prospech a ešte sa hrdia konštatovaním, že sú ochotní obetovať sa a pracovať pre ECAV. V tomto kontexte vyznieva Eľkovo tvrdenie o tom, že byť jediným kandidátom nie je jeho vina, doslova ako výsmech slušným ľuďom, ktorým záleží na správnom smerovaní ECAV. Za vrchol irónie jeden z duchovných považuje Eľkovu otázku, či majú niekoho prosiť, aby sa prihlásil a kandidoval.
Chcú vedieť mená farárov, ktorí Eľka nabádali kandidovať
Moderátor sa Eľka spýtal, či pri opätovnej kandidatúre cítil podporu farárov a ostatných členov cirkvi v tom, že je to práve on, kto by mal ďalej pokračovať na najvyššom poste.
Odpovedal, že aj v roku 2018, aj v tomto roku 2024 dostal niekoľko „takých ako veľmi pekných impulzov, trebárs aj od ľudí, ktorí sú mi blízki, ale aj od ľudí, ktorí sú mi úplne neznámi a ktorí ma podporovali, aby som kandidoval opäť. Samozrejme, opäť človek aj v tejto veci vypočuje aj mnoho, akoby že na seba, na svoju osobu zlého a hejterského a tak ďalej, ale ja som nejako tých päť rokov v službe generálneho biskupa nejako nepremýšľal nad tým, čo bude ďalej, ale ten posledný šiesty rok som si dosť intenzívne uvedomoval, že nekandidovať opäť by znamenalo akoby že neuzavrieť svoje poslanie, že odísť od práce, ktorá je otvorená. Pritom tie témy, ktoré sú pred nami, sú veľmi, veľmi zložité. Ako nejdeme do nejakých bezstarostných časov, možno naopak, ale o to viac som cítil to aj ako duchovný, ale cítil som to aj ako človek pred Bohom, že nemám dôvod nekandidovať a chcem sa o tú kandidatúru usilovať opäť. A podotýkam, že nijako sa necítim popredu už byť opäť zvolený, že je to opäť súťaž a ja musím získať priazeň cirkvi a presvedčiť voličov, aby vôbec išli k voľbám a aby dali hlas. Považujem to celé za otvorené stále a sám sa usilujem byť v sebe úplne slobodný a prijať už akúkoľvek situáciu, ktorá po voľbách vznikne,“ vyjadril sa Eľko. Pritom hejty zrejme produkuje on sám, pretože mnohí duchovní sa pýtajú, kto konkrétne z radov duchovných ho presviedčal, aby opätovne kandidoval.
Za Eľka zo služby odišlo najviac farárov, v kostoloch je najmenej ľudí, Eľko vedie najviac súdnych sporov a zbory predali najviac majetku.
„Ak chcel umelo vytvoriť dojem jednoty tým, že mu kandidačná porada dala jednohlasné vyslanie kandidovať, je to len o lojálnosti a strachu, keďže videli, že žiaden iný kandidát nebude. Mnohí moji kolegovia farári totiž vidia, ako Eľko vedie cirkev od desiatich k piatim, ako sa vyprázdňujú kostoly, lebo ľudia sledujú a vnímajú, čo sa v ECAV deje,“ zdôraznil jeden z duchovných s tým, že zo služby odchádza najviac farárov, v kostoloch je najmenej ľudí, za farárov študuje najmenej uchádzačov, Eľko má najviac súdnych sporov, nekomunikuje a nediskutuje so svojimi veriacimi ani im neodpovedá na listy. „Za Eľka nechce do funkcií kandidovať už takmer nikto, lebo počas jeho pôsobenia kandidačná porada vyradila najviac kandidátov. K voľbám chodí najmenej ľudí a cirkev najviac upadla. V spoločnosti už nemá takmer žiadny dobrý kredit. A napriek tomu nemá súdnosť a ide zas kandidovať. Radi by sme teda počuli mená farárov, ktorí Eľka opäť nabádali kandidovať, zrejme len tí, ktorí majú svoje osobné výhody ako on,“ myslí si jeden z oslovených. Podľa duchovných totiž tak ako pre Hroboňa, aj pre Eľka je jediným dôvodom opätovnej kandidatúry túžba zotrvať v lukratívnej funkcii do dôchodku, nič nerobiť, iba sedieť v cirkevnej vile, dobre si zarobiť a užívať si všetky výhody a honor spojený s postom biskupa. „Čo bude s cirkvou po Eľkovi, to mu je už jedno, bude na dôchodku a zabezpečený, a to mu stačí. Akú má tento človek vieru, nebojí sa Pána Boha? Eľko pritom v rozhovore tvdil, že tým, že sa stal biskupom, prišiel o zbor a tvári sa, aká to je pre neho hlboká strata. Ak by to myslel úprimne, šiel by pracovať do zboru, po skončení funkčného obdobia má na to ideálnu príležitosť. Ale jemu sa nechce. Byť biskupom je pohodlnejšie a lukratívnejšie ako slúžiť Bohu v zbore,“ dodal ďalší duchovný.
Zbory kvôli fondu predávajú majetok
Eľko vo svojom propagačnom rozhovore pred voľbami hovoril tiež o Fonde finančného zabezpečenia, ktorý ruinuje mnohé cirkevné zbory. Podľa jeho slov je fond pre malú časť cirkvi kontroverznou témou, no myslí si, že systém funguje a prispieva doň 85 až 87 percent zborov. Podľa neho prináša „dobré ovocie“ a duchovní vraj môžu k výplate dostať priemerne 330 eur
v hrubom navyše. Zamlčal však fakt, že za jeho éry kvôli ním nanucovanému fondu cirkevné zbory predali najviac zo svojho majetku, len aby vládali platiť prikázané odvody. Smerujú tak k zániku, pretože keď všetko rozpredajú a nič im nezostane, spravia z nich len filiálky a pričlenia ich k iným, silnejším zborom. Už nebudú o ničom rozhodovať a ľudia prídu o vlastného farára, a tým pádom aj o duchovné zabezpečenie. Eľko okrem toho neuviedol, že prispievanie do fondu má klesajúcu tendenciu. Nespomenul ani skutočnosť, že v štátnom transfere bude ECAV dostávať v ďalších rokoch výrazne viac peňazí – a keby nebolo dištriktuálnych biskupských úradov, zbory by nemuseli predávať majetky a farári by aj tak mohli mať vyššie platy.
Chabá obhajoba rušenia zborov
K otázke malých a slabých cirkevných zborov sa Eľko snažil tváriť chápavo. Tvrdil, že nie všetky cirkevné zbory spĺňajú kritériá matkocirkvi a mnohé z nich majú podkritické množstvo členov. Podľa neho sa pracuje na legislatívnych návrhoch, ktoré by definovali, čo znamená samostatný cirkevný zbor a aké kritériá by mal spĺňať. Prezentoval, že existuje potreba zlučovania cirkevných zborov, aby sa odbremenili administrátori a zlepšila sa správa cirkvi. Podľa vlastných slov si uvedomuje, že táto zmena nebude jednoduchá a môže byť bolestivá pre zbory, ktoré sa ťažko vyrovnávajú so stratou svojej identity. Snažil sa pritom vytvoriť dojem, že sa snaží o reformu a zlepšenie situácie týchto zborov, pričom rešpektuje ich históriu a identitu.
Eľko nechce robiť reštrukturalizáciu zhora, ale zdola – od zborov, ktoré nemienia platiť „výpalné“.
Skutočnosť je však radikálne iná. „Eľko akoby sa učil klamať od politikov a nie hovoriť pravdu, ako káže Božie slovo a Pán Ježiš Kristus,“ zdôraznil farár, ktorého redakcia požiadala o zhodnotenie Eľkovej predvolebnej prezentácie. Pravdou podľa neho je, že Eľko nechce robiť reštrukturalizáciu zhora, ale zdola – od zborov, ktoré nemienia platiť „výpalné“. Zrušenie biskupských úradov by totiž prinieslo 1,2 milióna eur
do kasy cirkvi, ale museli by byť zrušené lukratívne miesta.
Eľko tiež uviedol že ak by zrušili cirkevné zbory, „odbremenili by hlavne administrátorov tých cirkevných zborov, aby neadministrovali už ďalej samostatný cirkevný zbor, ale možno filiálku svojho cirkevného zboru. Tým im administratívne uvoľníme ruky a tak ďalej. Veríme, že to bude mať mnoho benefitov, ale nebude to jednoduchá cesta“. V praxi to zrejme bude znamenať, že administrovať ich budú aj naďalej, ale ako filiálku, nie CZ. Čiže už budú rozhodovať o ich majetku aj odvádzať peniaze do fondu z ich cirkevnej dane, ktorú budú platiť ľudia. A ešte aj znížia počet farárov, takže im ostane pre generálny biskupský úrad ešte viac peňazí.
Prioritou Eľka sa javia peniaze
Eľko sa vo svojich vyjadreniach o financiách cirkvi zameriava na niekoľko kľúčových aspektov. Financovanie cirkvi: Eľko zdôraznil, že štát už nefinancuje cirkev priamo, ale poskytuje príspevok na činnosť. Tento príspevok, ako tvrdí, pokrýva len približne štvrtinu prostriedkov potrebných na fungovanie cirkvi. Minimálna mzda: Väčšina duchovných dostáva minimálnu mzdu, pričom len niektorí s dlhoročnou praxou majú vyššie platy. Cirkevné príspevky: Eľko poukazuje na to, že cirkevné zbory majú rôzne úrovne príspevkov, pričom niektoré zbory mali príspevok len 3 eurá ročne na člena, čo muselo byť nedostatočné na ich fungovanie. Fond finančného zabezpečenia: Tento fond je považovaný za dobrý nástroj, ktorý pomáha cirkvi a jeho fungovanie je hodnotené pozitívne. Eľko tvrdí, že 85 – 87 percent cirkevných zborov vidí pozitívne výsledky z tohto systému. Transparentnosť a zodpovednosť: Eľko zdôrazňuje potrebu transparentného hospodárenia a vyzýva na porovnanie účtovníctva medzi cirkevnými zbormi a generálnym biskupským úradom, aby sa preukázala kvalita a transparentnosť hospodárenia. Teda, ktoré účtovníctvo je vedené transparentnejšie, či zborové, alebo centrálne na GBÚ. Celkový prístup Eľka naoko naznačuje, že sa snaží o zlepšenie finančnej situácie cirkvi a o zabezpečenie jej udržateľnosti v budúcnosti. No v skutočnosti, ako sú presvedčení mnohí duchovní aj laici, mu ide viac o seba a financie ako o skutočné poslanie cirkvi – slúžiť ľuďom. Dnes už ľudia pochopili, že duchovné poslanie cirkvi ide pod jeho vedením do úzadia a prioritou sa stala ekonomika a hospodárenie. Je pritom dôležité, aby cirkevní predstavitelia, vrátane Eľka, nezabúdali na svoje poslanie slúžiť ľuďom a podporovať ich duchovný rast, a nie len sa sústreďovať na administratívne a finančné otázky.
Odmeňovať chce lojálnych
Jediný kandidát na generálneho biskupa hovorí o potrebe odmeňovať cirkevné zbory, ktoré sú lojálne. To môže naznačovať, že cirkevné zbory, ktoré budú platiť, budú naďalej existovať a budú odmeňované, možno len tým, že ich nezrušia. „My musíme akoby v úvodzovkách hovorím odmeniť tie cirkevné zbory, ktoré sú lojálne, ktoré dodržujú ústavu, zákony a pravidlá.“ Jeho vyjadrenie naráža na ústavný zákon, ktorý schválila synoda, o povinnosti prispievať do fondu. Ku komunikácii a motivácii duchovných sa Eľko posťažoval na nedisciplinovanosť duchovných a ich motiváciu, čo môže naznačovať, že sa sústreďuje na administratívne problémy namiesto duchovného vedenia. Kritizuje, že farári nemajú záujem.
Diskutovaním s oponentmi by Eľko vytvoril precedens
Eľko tiež spomenul Pelikána z minulosti (v medzivojnovom období) ako príklad situácie, ktorá sa podobá súčasným problémom v cirkvi. Týmto odkazom chce naznačiť, že cirkev čelila rozdeleniu a konfliktom aj v minulosti a že je dôležité sa z týchto skúseností poučiť. Hovorí, že situácia s Pelikánom, ktorý obviňoval biskupov z nelojálnosti a zakladal novú cirkev, je paralelou k súčasným sporom v cirkvi, teda, že Pelikán robil to isté ako teraz ASloZ. „Prichádza jeden duchovný z Ameriky, ktorý sa volá Pelikán a ktorý teraz všetkých biskupov obviňuje.“ Pokúša sa zdôrazniť, že ak by sa cirkev poddala tlaku a začala by sa zaoberať požiadavkami tých, ktorí žiadajú ich odstúpenie, vytvorila by precedens, ktorý by mohol viesť k ďalšiemu rozdeleniu. „Ak by som ja začal rozhovor s touto skupinou ľudí, tak vytvorím precedens, ktorý hovorí o tom, že ak niekto v tejto cirkvi vytrvalo kričí a uráža, tak tá cirkev sa napokon zmiluje a ustúpi mu.“ Jeho vyjadrenia môžu byť vnímané ako zastrašovanie tých, ktorí majú iný názor, pretože naznačuje, že ak by sa cirkev poddala požiadavkám kritikov, mohlo by to viesť k destabilizácii a rozdeleniu cirkvi. Týmto spôsobom sa snaží udržať autoritu a stabilitu v cirkvi, ale môže to vyvolávať obavy z nedostatočnej otvorenosti voči iným názorom.
„Ja som ešte nestretol duchovného našej cirkvi, ktorý by mi povedal, že on sa angažuje v Asociácii slobodných zborov. Mne z toho vychádza, že je to úplne laická organizácia, pretože žiadny duchovný sa k tomu nepriznal, ale proste my evidujeme, že takéto niečo tu jestvuje,“ uviedol na margo ASloZ. Tváril sa pritom, že v cirkvi nechce žiadnu vojnu a ani neplánuje z nikoho robiť martýra. I keď Eľko sa prezentoval ako človek dialógu, v realite žiadny dialóg s inými názorovými skupinami nevedie. Pritom je zrejmé, že s ASloZ nemienil diskutovať hlavne preto, lebo asociácia žiadala jeho odstúpenie. Samoľúbo a zo svojej pozície neprijateľne sa zachoval aj pri ponuke na stretnutie zo strany Slovenskej evanjelickej jednoty, kde sa s nimi síce stretol, ale pred diskusiou o problémoch v ECAV najskôr žiadal, aby ho uznali za legitímneho generálneho biskupa.
Ako zvrátiť voľby
Je teda len na voličoch, či sa v najbližších týždňoch rozhodnú podporiť tohto človeka na ďalších šesť rokov, alebo vyvolajú v cirkvi zmenu súčasných pomerov. Eľko ako jediný kandidát totiž vopred nie je víťazom volieb a na svoje zvolenie potrebuje 3/5 väčšinu prítomných na voľbách. A tak hoci je evanjelická verejnosť znechutená, má ešte teoretickú možnosť zvrátiť voľby tým, že sa ich zúčastní, ale svoj hlas kandidátovi neodovzdá. K tomu môže napomôcť aj inštitút volebného preukazu, o ktorý možno požiadať na svojom farskom úrade aj poštou či emailom, a tak sa môžete zúčastniť volieb v tom zbore, kde sa nebudete báť prejaviť svoj názor.
Redakcia Lutherusu
Foto: screenshot redakcia Lutherusu
