Eľko chce dožiť do dôchodku na biskupskom poste so všetkými výhodami, ktoré k tomu prináležia

Súčasný nelegitímny biskup Ivan Eľko vraj túži uzavrieť svoje poslanie. Povedal to vo svojom predvolebnom propagačnom rozhovore pre noviny ovládané vedením cirkvi.  Potvrdil tak názory viacerých duchovných, ktorí dlhodobo aj pre Lutherus konštatovali, že Eľko chce dožiť do dôchodku na biskupskom poste so všetkými výhodami, ktoré k tomu prináležia

Prekvapený biskup

Aj v tomto rozhovore sa Ivan Eľko navonok tvári, ako veľmi ho prekvapilo, že kandiduje ako jediný. Lutherus pritom už v predchádzajúcom čísle pripomenul, ako sa za jeho vedenia správajú kandidačné porady. Tie vylučujú každého uchádzača o funkciu, ktorý Eľkovi nie je po chuti, resp. každého, kto si dovolil akúkoľvek kritiku voči súčasnej garnitúre v cirkvi. Najviac sa boja ľudí, ktorí majú za cieľ doriešenie majetkových a iných káuz v cirkvi, takže tým ani nedovolia byť volení. „Za Eľkovej éry môže kandidovať len servilný a maximálne lojálny človek ochotný zakrývať hriechy,“ komentoval Eľkove propagačné frázy o prekvapení z toho, že vo voľbách nemá konkurenta, farár dlhoročne pôsobiaci v ECAV na Slovensku.

Vraj „leží v žalúdku“

V nekritickom rozhovore Eľko ďalej tvrdí, že niektorým osobám vraj „leží v žalúdku“. Začať sa to malo už v roku 2015, odkedy cíti krivdu za kritické písanie o jeho pôsobení. Kritiku pripisuje bývalej redakcii Evanjelického posla spod Tatier. Znova ide o klamstvo z úst človeka, ktorý nelegitímne zastáva post generálneho biskupa a prahne po ňom znova. Bývalá redakcia totiž nekritizovala na stránkach spomínaných novín jeho osobu, ale poukazovala na majetkové, vieroučné kauzy a nemorálne osoby, ktoré za týmito kauzami stáli a ktoré ich kryli a popierali. Medzi nimi bol aj Eľko. Dnes sa to rovnako deje na stránkach týždenníka Lutherus, pretože redakcia vidí jedno zo zásadných poslaní novín upozorňovať aj na takéto prípady v cirkvi. S týmto cieľom redakcia ešte v Posle písala napríklad o prešľapoch v Reformate, spoločnosti, ktorá spravovala cirkevný majetok. Čas ukázal, že tvrdenia boli pravdivé, čo napokon dosvedčila aj synoda konaná už za čias Eľkov-
ho pôsobenia na poste generálneho biskupa. Tí, ktorí kauzy ukázali v plnej nahote, sa však nedočkali ani len ospravedlnenia od tých, ktorí sa roky tvárili, že žiadne neexistujú a všetko je len „špinavá kampaň“. Doplatil na to najmä Imrich Lukáč, emeritný generálny dozorca, ktorý intenzívne bojoval za odhalenie všetkých problémov a ich nápravu. Ako pomstu za to, že šliapol na otlaky „našim ľuďom“ z kruhu súčasného vedenia cirkvi, mu dvakrát neumožnili kandidovať za generálneho dozorcu.

Redakcia poukazovala aj na podvody, ako sa odohral na Sigorde. Peniaze z nemeckých fondov boli vtedy zaslané na súkromný účet farára M. Cingeľa. Práve on dnes – napriek právoplatnému odsúdeniu za podvod – pôsobí ako tajomník biskupského úradu Východného dištriktu. Ďalej to bola kauza v Zlatých Moravciach, kde došlo k odcudzeniu peňazí určených na opravu kostola. Privlastnila si ich vtedajšia farárka a Ivan Eľko, ktorý bol v tom čase príslušným seniorom, sa tváril, že o ničom nevedel. Vtedajšej redakcii Posla povedal, že on nečíta všetky správy zo zborov. 

Eľko politikárčil cez médiá

Na jednej strane sa tak Eľko sťažuje, že sa o ňom písalo pol roka predtým, než bol zvolený, no na druhej strane zamlčuje, že to bolo v súvislostiach s tým, ako konal, aby sa stal biskupom. Pre pripomenutie: pred svojím zvolením v nedemokratických voľbách podpísal tzv. Chartu 2017, no po nástupe do funkcie nenaplnil jej obsah ani v jednom bode. „Dobre si všetci pamätáme, ako maril voľby v Západnom dištrikte, pretože bol proti tomu, aby za dozorcu kandidoval Slavomír Hanuska. Dobre vieme, že to bol Eľko a vtedajší biskup Sabol a ich kumpáni, ktorí po sekulárnych médiách rozvláčili seniora Novohradského seniorátu Ivana Muchu za rozvod s manželkou, ktorá cudzoložila s iným mužom. Mucha bol pre Eľka silný potenciálny súper o post generálneho biskupa, tak na neho potreboval vyprodukovať špinu, aby ho odstavil,“ vyjadril svoj názor farár zo Západného dištriktu. V čase, keď likvidovali I. Muchu a neštítili sa obrátiť aj na bulvárne plátky, Eľko podpísal vyjadrenie: „Domnievame sa, že evanjelický farár má byť vzorom pre svojich veriacich a evanjelický senior má byť vzorom pre evanjelických farárov. Je Ivan Mucha naším vzorom? Ak nie, prečo zostáva v takých významných funkciách?“ – odhalil Eľko pravdu o tom, že za kompromitujúcou kampaňou bol Muchov potenciál osloviť voličov ako schopný kandidát na generálneho biskupa. „(Eľko, pozn. red.) bol ochotný urobiť všetko, aby sa stal biskupom, znevažovať a rozvláčať bývalé vedenie (Klátik, Lukáč) po svetských médiách aj v Reformačných listoch, vyrábať dehonestujúce mémečka cirkevných predstaviteľov a teraz sa bude tváriť ako svätý za dedinou,“ myslia si farári, ktorí si dobre pamätajú atmosféru Eľkovej kampane spred piatich rokov. „Spôsobmi, aké používajú farári, koľko nenávisti je medzi nimi, akú cirkevnú politiku a podrazy medzi dokážu robiť, sa nevyrovnajú ani politikom,“ uviedol jeden z duchovných. 

Podpora klamstiev za účelom ochrany inštitúcie

Eľko zároveň tvrdí, že Posol negatívne písal aj o ďalších kandidátoch K. Hudákovej a M. Kaňuchovi. Je však faktom, že Hudáková bola v tom čase členkou redakčnej rady Pos-
la, takže dobre vedela, o čom sa píše na stránkach novín. „Ona však hlavne vedela, že Klátik končí vo funkcii, a tak si musí získať priazeň toho, kto príde po ňom,“ zdôraznil laický funkcionár z Liptova s tým, že dnes sa Hudáková môže tešiť z cirkevných funkcií pre seba aj členov svojej rodiny, zrejme ako odmeny za lojálnosť. „Čo sa jej však dá vytknúť vtedy aj dnes, je, že vedome podporovala lož za účelom akejsi ochrany inštitúcie cirkvi, teda vytvárala dojem, že ak ľudia budú vedieť pravdu o ECAV, poškodí jej to, stratia o ňu záujem, nebudú toľko finančne prispievať, ako keď si myslia, že je všetko v poriadku. To však nie je správne. Nemôžeme uprednostniť zachovanie inštitúcie pred naším záväzkom voči pravde a integrite. Ako Kristovi nasledovníci sme povolaní k vyšším štandardom – takým, ktoré oceňujú transparentnosť a zodpovednosť pred inštitucionálnou sebaochranou. Hudáková teda bola ochotná kryť nekalosti pred verejnosťou pre akési vyššie dobro,“ myslí si funkcionár. Viac k tejto otázke nájdete v téme čísla.

Podľa Eľka je cirkev len fond

Eľko sa v rozhovore ďalej chváli, že sa mu podarilo zaviesť nepopulárne opatrenia, keď ako vedenie cirkvi presadili „napríklad osem eur ročne na svoju mi­lovanú cirkev“. Jeho odpovede v rozhovore sú „nekonzistentné, nehodné postavenia biskupa“, myslia si nami oslovení farári, podľa ktorých scestne uvádza, že nepopulárnym krokom malo byť 8 eur pre cirkev. „Ale cirkev nerovná sa len Fond finančného zabezpečenia. To znamená, že Eľko vidí ako cirkev len seba a svoj fond. Veď veriaci musia financovať chod zborov, prevádzku fár a kostolov – to akoby nevidel a nepovažoval za cirkev. Ak napríklad v Partizánskej Ľupči vyskladajú veriaci 150 000 eur na opravu strechy kostola, to nie je len 8 eur. Eľko vidí len to, čo pritečie do jeho fondu, ale koľko veriaci dajú na iné  ciele, to nevidí,“ zhodnotil nami oslovený duchovný.

Nemá dôvod nekandidovať

Na otázku, či ho kritika ovplyvnila pri rozhodovaní sa o opätovnej kandidatúre, Eľko povedal: „Niežeby som neurobil chyby. V rámci synody sme o tom vždy hovorili veľmi otvorene. Ak som sa ale za niečo zasadzoval, boli to samozrejmé veci, ktoré boli spochybnené: úcta k synode a k orgánom cirkvi, k záko­nom a pravidlám. Štandardný chod cirkvi, nestraníctvo, normálnosť. S týmto som po šiestich rokoch cítil, že nemám dôvod nekandidovať ďalej. Túžim prirodzene uzavrieť svoje poslanie.“ 

Eľko v populistickom rozhovore teda tvrdí, že si ctí zákony a orgány ECAV či nestrannosť. Podľa farárov sú tieto slová doslova výsmechom, keďže politikárčil už za bývalého vedenia. „V kuloároch vytýkal funkcionárom cirkvi, ktorí sa postavili na stranu spravodlivosti a pravdy, že si majú uvedomiť, za koho kopú. Bol súčasťou štvavej kampane a politiky počas bývalého vedenia, a to na generálnom presbyterstve a synode. Nerešpektoval zákony a uznesenia synody či cirkevných grémií. Sám sa podpísal pod Chartu 2017 na ochranu hodnôt reformácie a obnovu ECAV na Slovensku, kde ako signatár tvrdil: Reformačné zásady sa prestali prakticky uplatňovať, namiesto nich nastúpili cirkevnoprávne predpisy, ktoré obmedzujú a redukujú suverenitu cirkevných zborov a slobodu jednotlivcov. Namiesto služby vnímame u najvyšších cirkevných predstaviteľov presadzovanie moci a túžbu po sláve a uznaní. Demokratický charakter cirkvi sa stal len formálnym heslom. Najvyššie cirkevné grémiá sú manipulované, sú z nich odstraňovaní ľudia, ktorí sú pre vedenie nepohodlní. Šíri sa frustrácia, atmosféra strachu a nedôvery.“ Dnes už možno vyhodnotiť, že to boli len klamstvá. Eľko a spol. tvrdili, že sa deje to, čo sa reálne nedialo, ale došlo k tomu až za ich súčasného vedenia. Charta hovorila o veciach, ktoré sa reálne nediali, ale začali sa uplatňovať až po nástupe terajšieho vedenia. Zrejme teda šlo o premyslený program, čo sa bude uplatňovať, keď sa dostanú k moci.

Hovorí i to, že nemá dôvod nekandidovať, hoci predtým tvrdil, že takí ľudia, ktorí poškodzujú cirkev, „nemôžu byť znovu zvolení do čelných funkcií v cirkvi, nakoľko sa neosvedčili a spôsobili morálny a hodnotový úpadok cirkvi. Ich konaním sa prakticky stratila vzájomná dôvera, priamosť v komunikácii a transparentnosť pri riadení a smerovaní celej cirkvi“. To sa podľa obrovského množstva veriacich dnes reálne deje a Eľko „nemá dôvod nekandidovať“.

Cirkevníci v matrioške

Jediný kandidát predstavil aj svoje vízie, ktoré považuje za dôležité do  ďalšieho obdobia. Podľa neho je to práca s deťmi a mládežou, zabezpeče­nie dostatku finančných prostriedkov, dob­rá legislatíva, orgány a štruktúra. Jednou z výziev nazval aj „rozširo­vanie vyznávačského jadra cirkvi“. Konkrétne uviedol: „Sme ľu­dová cirkev a skladáme sa – ako matrioška – z mnohých vrstiev svojich členov: od sekulárnych evanjelikov, pre ktorých je cirkev iba miestom na pestovanie národného, kultúrneho či rodového pátosu, až po tých, ktorí ži­jú vyprofilovanú a zdôvodnenú evanjelickú vieru.“ Evanjelici sa v tejto súvislosti pýtajú, či bude azda kádrovať členov cirkvi, kto je aký cirkevník a do ktorej časti „matriošky“ patrí – podľa toho, či platí, alebo neplatí do cirkvi 8 eur. Na margo toho redakcia Lutherusu položila I. Eľkovi otázku, koľko mesačne platí do ECAV on, či platí desiatky, alebo sa niekedy vzdal v prospech cirkvi svojho 2 000-eurového finančného ohodnotenia, keď veriacim z ich 3 00-eurových dôchodkov dokázal vziať osem eur na jedného člena, čím sa chváli. Väčšinou za rodinných príslušníkov pritom platia práve starší ľudia zo svojich dôchodkov. Na otázku, samozrejme, neodpovedal. A hoci Eľko v minulosti cez Reformačné listy tvrdil, že ECAV nie je elitárskou cirkvou a je domovom pre ľudí s rôznym kultúrnym, spoločenským, vzdelanostným zázemím – opak je dnes pravdou. Neplatičov do fondu a inak zmýšľajúcich kritikov prenasleduje cez súdy alebo katuje ako menej hodných členov cirkvi.

Túžby zabetónovať sa vo vrcholnej funkcii

I. Eľko tiež v minulosti tvrdil, že vníma, že v našej cirkvi chýba otvorená diskusia o aktuálnych otázkach a problémoch, vytráca sa tolerancia voči všetkému, čo je iné, a nedokážeme akceptovať tých, ktorí majú iný pohľad. Zo vzťahov sa podľa jeho názoru vytratila skutočná láska a chýba pokora. Dnes presne to robí on.

V rozhovore pre cirkvou ovládané médium Eľko otvoril aj veľmi nebezpečnú tému, ktorá môže naznačovať jeho túžbu zabetónovať sa vo vrcholnej funkcii na oveľa dlhšie obdobie, než dnes umožňujú zákony. „Po páde komunizmu sme zrušenie doži­votnej voľby biskupov brali ako veľké víťaz­stvo. Dnes veci vidím tak, že šesť rokov pre biskupa je skutočne minimálna doba. Ak si napríklad uvedomíme, že po prvé nemusí existovať žiadna kontinuita a odovzdanie skúsenosti medzi tými, ktorí odchádzajú a ktorí prichádzajú. Podpíšete preberací protokol a stanete sa seniorom či biskupom. Dlho sa iba učíte a zrazu je koniec. Po druhé, biskup si prácne vytvára vzťahy smerom k zahraničiu, k domácej ekuméne či verejným predstaviteľom. Keď sa už tieto veci vytvoria, zrazu končí.

A napokon – ako to zažil napríklad biskup Peter Mihoč – človek sa stane biskupom a začnú sa dva pandemické roky a potom vojnový rok. Je za vami polovica mandátu a vy zisťujete, že ste ešte neboli biskupom v normálnych časoch,“ vykresľuje Eľko. Veriaci sú z týchto úvah doslova šokovaní a reagujú telefonátmi do redakcie Lutherusu, kde sa pýtajú, či chce Eľko meniť zákony tak, aby bol biskupom až do smrti. „Niekto by nestihol všetko ani za 20 rokov, mal by mať azda 20-ročné funkčné obdobie? Príklad, že biskup nemohol úradovať v ‚normálnych časoch‘ pre koronu a vojnu na Ukrajine, je na zaplakanie. Veď kedy inokedy by sa mohla prejaviť osobnosť biskupa ak nie v krízových situáciách? Žiaľ, neprejavila sa,“ vyjadril jeden z desiatok telefonujúcich. 

Podľa farárov Eľko úplne názorovo otočil. Kým za bývalého vedenia útočil, že M. Klátik sa chce zadebniť vo funkcii, a nebola to pravda, Eľko teraz bez hanby povie, aké je to dobré.

Eľko sa síce snaží tváriť, že nemá na mysli doživotnú voľbu, ale pripúšťa, že prvé volebné obdobie pre seniora či biskupa by mohlo byť predĺžené, napríklad na desať rokov a druhé ponechané, alebo mierne skrátené. Podľa farárov tak Eľko úplne názorovo otočil. Kým za bývalého vedenia útočil, že M. Klátik sa chce zadebniť vo funkcii, a nebola to pravda, Eľko teraz bez hanby povie, aké je to dobré. Hoci biskup Klátik mal kontakty, a to v zahraničí aj vo vzťahoch so štátom, vtedy tvrdil, že to nie je podstatné – a dnes bez hanby vyhlasuje opak. V minulosti Eľko tvrdil, že GBÚ treba zrušiť, dnes tvrdí, aká je to nevyhnutná inštitúcia. Zdá sa, že naozaj tieto tvrdenia boli zneužité na to, aby sa dostal do funkcie, a teraz robí pravý opak svojich tvrdení a téz.

Vysoké platy – nie pre farárov ale zamestnancov GBÚ

K otázke nevyhnutnosti generálneho biskupského úradu tiež povedal: „Hovorilo sa a hovorí o prezamestnanosti na GBÚ a o výške platov jeho zamestnancov. V každej výročnej správe predsedníc­tva ECAV na synodu uvádzame počty za­mestnancov GBÚ. Nedávno sa mi dostal do ruky zoznam zamestnancov GBÚ a Reformaty z roku 2016. Je na ňom 35 mien. Dnes máme na GBÚ aj so správou majetku 18,75 pracovného úväzku. S tým, že sme museli prijať zamestnanca na správu Elektronického informačného systému a jeden a pol zamestnanca pre Edukačno-misijné cen­trum. Stále premýšľame, ako to urobiť, aby nás nebolo veľa a pokryli sme celú agen­du. Najväčším problémom je ale naša ne­schopnosť ponúknuť záujemcom o  prácu na GBÚ také platy, aby nás uprednostnili pred zamestnaním inde.“

Zdôvodnenie, že: „naša neschopnosť ponúknuť záujemcom o prácu na GBÚ také platy, aby nás uprednostnili pred zamestnaním inde“, je však skutočne scestné, myslia si najmä farári, ktorých Lutherus oslovil so žiadosťou o názor. „Vari chce cirkev ponúkať platy ako IBM či iné renomované firmy, ktoré získavajú najúspešnejších uchádzačov na trhu práce? Im nedokáže konkurovať ani úrad vlády či iné verejné a štátne organizácie. Skutočne si Eľko myslí, že toto je cesta pre cirkev? Nemala by cirkev skôr získavať ľudí z presvedčenia pomôcť cirkvi a nie pre peniaze?“ – pýtajú sa.

Ironický biskup

Propagačný rozhovor Eľko uzatvára vysvetlení, prečo si do osobného stanoviska k voľbe vybral biblický citát R 12, 1: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.“ V kontexte jeho konania však tento výber pôsobí podľa mnohých mimoriadne ironicky, pretože v Eľkovom biskupskom pôsobení normálny človek iba ťažko nájde logiku a rozumnosť, vyjadril ďalší z oslovených.

Redakcia Lutherusu

Ivan Eľko počas svojho pôsobenia čelil viacerým kontroverziám a kritikám. Napríklad:

1. Nedostatok transparentnosti: Kritici Eľka poukazujú na nedostatok transparentnosti vo vedení cirkvi. Na kľúčové pozície sú dosadzovaní lojálni ľudia.
2. Finančné otázky: Na Eľka boli vznesené otázky ohľadom financovania a spravovania majetku cirkvi. Podpisy pod zmluvou o zatienení budovy pod Bratislavským hradom neboli dodnes vysvetlené.
3. Spory v rámci cirkvi: Eľko čelí vnútorným sporom v rámci cirkvi vrátane konfliktov s jednotlivými člennmi cirkvi. Tieto konflikty viedli k otvoreným rozporom a polarizácii v cirkvi. Počas svojho pôsobenia nevyvinul žiadnu snahu na ich vyriešenie.
4. Kontroverzné vyjadrenia a postoje: Eľko bol kritizovaný za niektoré svoje vyjadrenia, ktoré boli považované za kontroverzné alebo nevhodné, čo viedlo k rozdeleniu názorov medzi členmi cirkvi.
5. Vieroučná nejednoznačnosť: Verbálne sa odvoláva k vierovyznaniu evanjelickej a. v. cirkvi, no v činoch to spochybňuje.

Tieto a ďalšie problémy prispeli k napätiam v rámci ECAV a vyvolali skepsu a apatiu mnohých členov cirkvi.