Predchodcom vzali kríže, aby sa mohli sami presadiť
BRATISLAVA – V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku sa už niekoľko rokov vlečie napätie, ktoré neustáva. Začalo sa ešte okolo roku 2019, keď sa vtedajšie vedenie cirkvi rozhodlo, že bývalí biskupi Milan Krivda a Miloš Klátik už nebudú môcť používať titul emeritný biskup a nebude im ponechané ani právo nosiť biskupský kríž.
Rozhodnutie nebolo verejne vysvetlené. Nebolo spojené s disciplinárnym konaním ani s pochybením. „Bolo to gesto, ktoré v mnohých zanechalo horkosť,“ hovorí jeden z duchovných. „Tým, že im vzali kríže, im vlastne vzali aj úctu, ktorú si zaslúžili po rokoch služby.“
Zbory bez hlasu, slávnosti bez radosti
Dnes sa k tejto starej rane pridáva nová. Súčasní biskupi Ivan Eľko, Ján Hroboň a Peter Mihoč čoraz častejšie chodia kázať do zborov aj tam, kde o ich prítomnosť veriaci nestoja. „Ľudia ich prijímajú zo slušnosti, ale nie s radosťou,“ hovorí člen jedného z cirkevných zborov.
Mnohí by radi pozvali bývalých biskupov, ktorých si vážia, no tí už nemajú titul ani kríž. „A zároveň je im naznačené, že sa to nepatrí,“ dodáva.
Tak sa v zboroch rodí napätie. Farári váhajú, koho pozvať, aby sa nedostali do konfliktu. Slávnosti, ktoré by mali byť prejavom radosti a vďaky, sa menia na povinné návštevy predstaviteľov, ktorí prichádzajú skôr reprezentovať svoj úrad než službu Božieho slova.
Proti Lutherovi, proti Písmu
Celá situácia je v ostrom rozpore s duchom reformácie. Martin Luther zdôrazňoval, že moc v cirkvi nie je na ponižovanie, ale na službu. „Kto má v cirkvi úrad, má slúžiť, nie panovať,“ napísal.
Odoberať úctu tým, ktorí cirkvi slúžili, len preto, aby niekto iný mohol žiariť, znamená zneužiť duchovný úrad na vlastnú prezentáciu.
Biblia hovorí jasne: „Nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán.“ (R 12, 19)
A na inom mieste: „A kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom.“ (Mt 20, 26)
Tieto slová sú výzvou pre všetkých, ktorí zabudli, že biskupská berla má byť oporou, nie palicou moci.
Pomsta namiesto služby
Mnohí veriaci vnímajú tento prístup ako znak duchovnej prázdnoty. „Ak cirkev, ktorá hovorí o evanjeliu milosti, nedokáže prejaviť odpustenie a úctu, čo potom učí svojich členov?“ pýta sa jeden zo seniorov.
Odobrať symboly úradu len preto, aby niekto iný mohol kraľovať, je gesto, ktoré sa prieči nielen evanjeliu, ale aj ľudskej dôstojnosti.
„V cirkvi by mali byť rešpekt, vďaka a pokora samozrejmosťou, nie odmenou za lojalitu voči vedeniu,“ hovorí ďalší člen zboru.
Podľa neho je tento spor viac než len osobný konflikt. Je to zrkadlo stavu našej cirkvi. Ukazuje, ako ďaleko sa môžeme vzdialiť od Kristovho učenia, keď si pomýlime službu s mocou a úrad s osobnou slávou.
„Cirkev nemá byť pevnosť, kde sa bojuje o moc, ale dom, kde sa ľudia učia žiť v pokoji,“ hovorí jeden z farárov zo stredného Slovenska. „Ak medzi nami chýba úcta a pokora, potom už ani kríž na prsiach nezachráni, že stratíme Krista v srdci.“
„Vždy som veril, že evanjelická cirkev je o slobode a zodpovednosti,“ dodáva člen zboru z východu. „Ale ak sa farári boja pozvať tých, ktorých si vážia, lebo by sa to mohlo niekomu nepáčiť, tak to už nie je sloboda, ale tichý strach.“
Aj jeden z bývalých biskupov hovorí zmierlivo: „Nie som zatrpknutý. Len ma bolí, že sme sa prestali počúvať. Každý, kto dnes v cirkvi hovorí inak, je vnímaný ako nepriateľ. Ale Kristus nás nevolal, aby sme si hľadali tábory. Volal nás, aby sme sa delili o chlieb, nie o moc.“
„V dejinách reformácie nikdy neprišla obnova zhora,“ pripomína ďalší duchovný. „Vždy ju začali tí, čo sa pokorili a volali po pravde. A možno práve to dnes znova potrebujeme, prestať sa dívať hore na úrady a začať sa dívať do vlastného srdca.“
„Cirkev nie je o víťazoch a porazených,“ uzatvára veriaca žena z Liptova. „Je o tých, ktorí sa vedia postaviť vedľa seba, nie nad seba. Moc bez pokory nič neznamená. A ten, kto má čisté svedomie, má vždy väčšiu autoritu než ten, kto má titul.“
Prorok Micheáš to vystihol dávno pred nami: „Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom.“ (Mich 6, 8) A Luther dodáva: „V cirkvi má panovať poriadok lásky, nie hierarchia moci.“ Podľa reformátora skutočný duch reformácie nepozná víťazov a porazených. Pozná len služobníkov Krista, ktorí stoja vedľa seba, nie nad sebou. Víťazstvom v cirkvi nie je moc, ale odvaha odpustiť. Nie postavenie, ale služba. Nie lesk kríža, ale jeho tichá ťažoba.
Redakcia Lutherusu
Foto: Printscreen
