Vytkli mu zakrývanie káuz a žiadajú slobodné voľby v cirkvi
MICHALOVCE – Nátlak na platenie tzv. výpalného do Fondu finančného zabezpečenia silnie. Zbory, ktoré neplatia, musia čeliť už aj osobným návštevám nelegitímne zvoleného biskupa Eľka a jeho zástancov. Cieľom je zrejme „zlomiť“ zbory k plateniu.
Vytvára sa, podľa domáceho farára J. Meňkyho, mylná predstava, že cirkev je generálny biskupský úrad a cirkevný zbor je len základnou zložkou cirkvi. Je to podľa jeho slov zavádzajúce. Foto: ecavmichalovce.eu
Ako prvý na východe si Eľko vzal na mušku cirkevný zbor Michalovce, do ktorého prišiel aj s predsedníctvom Šarišsko-zemplínskeho seniorátu Martinom Chalupkom a Mariánom Damankošom. Malo sa tak stať na základe uznesenia generálneho presbyterstva, ktoré malo biskupom zadať úlohu chodiť do týchto neplatiacich zborov a požadovať od nich, aby začali posielať peniaze.
Do Michaloviec, kde pôsobí farár Ján Meňky, prišli spomínaní funkcionári 10. novembra po slávnostných službách Božích k 540. výročiu narodenia Martina Luthera, kde zvestoval Božie slovo emeritný generálny biskup Miloš Klátik.
Eľko hneď v úvode uviedol dôvod svojej návštevy: peniaze, ktoré im chýbajú v cirkevnej kase.
Po ich skončení sa konalo zasadnutie zborového presbyterstva, na ktorom sa zúčastnili okrem iných aj bývalý generálny dozorca Imrich Lukáč či zástupcovia Asociácie slobodných zborov, taktiež duchovní a členovia iných cirkevných zborov.
Eľko hneď v úvode uviedol dôvod svojej návštevy: peniaze, ktoré im chýbajú v cirkevnej kase. Preto nabádal presbyterov, aby zbor začal platiť. Oni mu však pripomenuli nedoriešené nešváry v cirkvi – to, ako sa kryjú kauzy. Konkrétne pomenovali to, čo sa im na pôsobení súčasného vedenia cirkvi nepáči. Spomenuli okrem iného podpísanie zmluvy (J. Brozmana a I. Eľka) na výstavbu developerského projektu v Bratislave, ktorý zatienil cirkevnú budovu na Svoradovej ulici 1. Týmto ju znehodnotil a finančne zaviazal tak, že v súčasnosti je predpoklad, že bude zbúraná a cirkev o ňu príde. Vyčítali im aj dianie v Reformate za čias Daniša a Mlynára, ktorých súčasné vedenie intenzívne obhajovalo. Veriaci tiež vyjadrili názor, že vedenie od nich chce peniaze, ale na druhej strane im uberá všetky práva – napríklad právo zvoliť si za predstaviteľov cirkvi slobodne tých, ktorých chcú. Namiesto toho im podstrkujú predvybratých kandidátov, ktorí vyhovujú iba úzkej skupine ľudí. Tých, ktorí poukazujú na nekalé praktiky, vylučujú.
Veriaci poznamenali, že terajší predstavitelia a funkcionári ECAV nemajú žiadnu dôveru ľudí, preto aj tento zbor odmieta platiť „výpalné“, kým sa situácia v ECAV nezmení.
Podľa veriacich, ktorí sa vyjadrili pre Lutherus, sa tak demokratické voľby skončili po odchode bývalého predsedníctva cirkvi (I. Lukáč, M. Klátik) a v súčasnosti sa používajú už len spôsoby známe z čias socializmu, kde boli volení iba tí, ktorým to umožnila štátna moc. Zhorší to zrejme aj pripravovaný nový volebný zákon, ktorým demokratické voľby skončia úplne a s ním aj právo evanjelikov – voliť svojich predstaviteľov. Všetko sa tak navyše deje potajme a členovia cirkvi nemajú nielen žiadne právo pripravovaný zákon vidieť, nie to ešte o ňom diskutovať.
Na stretnutí s Eľkom, Chalupkom a Damankošom veriaci poznamenali, že terajší predstavitelia a funkcionári ECAV nemajú žiadnu dôveru ľudí, preto aj tento zbor odmieta platiť „výpalné“, kým sa situácia v ECAV nezmení a kým budú ľudia, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom spájaní s kauzami, naďalej rozhodovať o cirkvi.
Na základe politikárčenia a klamstiev sa dostali k moci a podosádzali si aj svojich ľudí, a to všade, a od nás chcú už len peniaze, bez slobody a bez práv.
Podľa informácií Lutherusu týmto ľuďom tiež prekáža, že v súčasných predstaviteľoch – aj keď majú zbožné reči – necítia úprimnosť a aj z ich kázní vnímajú len povrchnosť a bezduchosť. „Vidíme, že tí ľudia nežijú reálne tým, čo hlásajú,“ uviedli pre Lutherus niektorí účastníci stretnutia v Michalovciach s tým, že ich nezaujímajú iba naučené a navonok dobre znejúce frázy, prípadne kázne, ktoré si aj tak len stiahnu z internetu. „Veľa zlého ovocia prináša súčasné vedenie ECAV. Je ako falošný prorok, ktorý rozsieva strach, paniku, beznádej. V jeho výpovedi nie je žiadna nádej, žiadna radosť, žiadna útešná viera, žiadna láska. Falošní proroci hovoria veci ľudské, príliš ľudské, nenechávajú zaznieť Božie slovo, ale namiesto výkladu evanjelia šíria chorobné politické vízie, odrážajúce stav ich vnútra. Na základe politikárčenia a klamstiev sa dostali k moci a podosádzali si aj svojich ľudí, a to všade, a od nás chcú už len peniaze, bez slobody a bez práv,“ myslí si jeden z účastníkov. Podľa neho bolo z Eľka v Michalovciach cítiť nepripravenosť, keďže na žiadnu z otvorených tém nedokázal kompetentne reagovať.
Miluj svojho blížneho ako sám seba, ide o všetku morálnu povinnosť aj predstaviteľov cirkvi.
Podľa iného osloveného účastníka je zlé, ak sú kritici v ECAV vylučovaní, pretože aj to svedčí o viere a ovocí predstaviteľov cirkvi: „Mať na mysli dobro pre druhého, to je predsa láska. Existuje len jedna základná a nemenná povinnosť, ktorá znie: Miluj svojho blížneho ako sám seba, ide o všetku morálnu povinnosť aj predstaviteľov cirkvi.“ Poukázal aj na teológa minulého storočia Paula Tillicha, ktorý napísal, že „… zákon lásky je základným zákonom, pretože je popretím zákona; je absolútny, pretože sa týka všetkého konkrétneho… absolútnosť lásky spočíva v jej schopnosti vstupovať do konkrétnych situácií, objavovať to, čo vyžaduje konkrétna ťažká situácia, na ktorú sa zameriava.“ Myslí si, že je to iba prikázanie lásky, ktoré je bezpodmienečne a nepochybne dobré. Prinášať pokoj a lásku, to je odplácať dobrým. „Prinášať lásku je kresťanova cesta, kristovská cesta. Kto sa hlási ku Kristovi, nemá inú alternatívu. Alebo nejde kristovskou cestou,“ podotkol.
Cirkevnému zboru v Michalovciach predsedníctvo Šarišsko-zemplínskeho seniorátu vytýkalo, že im upreli právo prehovoriť, keďže podľa novely cirkevného zákona č. 15/1994: „Predsedníctvo vyššej COJ má právo zúčastniť sa zasadnutia orgánu nižšej COJ bez hlasovacieho práva a predsedajúci sú povinní mu umožniť vystúpiť v rámci rokovania orgánu.“ Domáci farár Ján Meňky však tvrdí, že tento cirkevný zákon, resp. jeho novela, je v príkrom rozpore s evanjelickým učením a možno ho považovať za nulitný. Podľa neho sú zavádzajúce aj pojmy vyššia COJ a nižšia COJ. V duchu reformačného učenia treba tieto pojmy nahradiť primeranými, duchu evanjelia zodpovedajúcimi pojmami. Snaha panovať v cirkvi a centralizovať moc je dlhodobým satanským pokušením.
Meňky konštatoval, že nie peniaze (za neodvolateľný súhlas, nie neprimerané 2300-eurové biskupské platy), nie moc arogantne zasahovať do života cirkvi v senioráte a dištrikte, nie pocty a predvádzanie sa, ale jednota a známosť učenia, viery, sviatostí, modlitieb a skutkov lásky má byť charakteristikou cirkvi.
Uviedol, že pojem „cirkevný zbor“ sa tiež stáva nástrojom centralizácie moci a mylnej predstavy o cirkvi. Keď Symbolické knihy hovoria o cirkvi, hovoria o tom, čo my dnes nazývame cirkevný zbor. Vytvára sa, zdôraznil Meňky, mylná predstava, že cirkev je generálny biskupský úrad a cirkevný zbor je len základnou zložkou cirkvi. Je to podľa jeho slov zavádzajúce. Cirkev je totiž tam, kde sa zvestuje Kristovo evanjelium a prisluhujú sa sviatosti.
Cirkevný zbor v Michalovciach nie je čiastočkou cirkvi. Je cirkvou. Tu sa, prízvukoval Meňky, Božie slovo zvestuje v duchu Symbolických kníh a sviatosti sa prisluhujú podľa evanjelia Kristovho. Tu je cirkev! – pripomenul s tým, že žiadny cirkevný zbor k názvu cirkev nepotrebuje biskupa ani seniorský úrad. K cirkvi stačí Božie slovo a sviatosti.
Citoval aj Šmalkaldské články: „A tak cirkev bude najlepšie spravovaná a zabezpečená vtedy, keď všetci budeme žiť pod jednou hlavou, ktorou je Kristus, a keď všetkých biskupov, rovných podľa úradu (i keď v daroch nerovných), bude spájať snaha po jednote učenia, viery, sviatostí, modlitieb a skutkov lásky.“
Na tomto základe Meňky konštatoval, že nie peniaze (za neodvolateľný súhlas, nie neprimerané 2300-eurové biskupské platy), nie moc arogantne zasahovať do života cirkvi v senioráte a dištrikte, nie pocty a predvádzanie sa, ale jednota a známosť učenia, viery, sviatostí, modlitieb a skutkov lásky má byť charakteristikou cirkvi. Vysvetlil, že evanjelická cirkev pozná iba úrad služby, nie úrad panovania. Sám Pán Ježiš nám dal príklad. Treba sa preto modliť, aby Ho naše cirkevné elity stretli a spoznali.
Meňky doplnil, že Symbolické knihy nám dávajú aj návod, čo urobiť s biskupmi a seniormi, ktorí ochraňujú bezbožné učenie, uchvacujú pastierom právomoc a riadia sa nesprávnymi zákonmi. Stačí, aby ich cirkvi (dnešným jazykom cirkevné zbory) neuznali.
Redakcia Lutherusu
Foto: ecavmichalovce.eu
