BRATISLAVA – Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) evidovala v roku 2025 o 29 663 členov menej než v roku 2020. Za celé obdobie rokov 2011 až 2025 klesol počet evidovaných členov zo 227 404 na 182 282. Cirkev pripisuje vývoj viacerým faktorom, no jej vlastná analýza upozorňuje aj na výraznejší pokles po zavedení Fondu finančného zabezpečenia a na rozdielnu prax zborov pri aktualizácii evidencie. Otázkou preto nie je iba to, koľko ľudí z cirkvi ubudlo, ale aj to, koho a za akých pravidiel cirkev vo svojich číslach vedie.

Od 2020 prudší prepad

Za pätnásť rokov prišla ECAV podľa vlastnej analýzy o 45 122 evidovaných členov, teda približne o pätinu. Takmer dve tretiny tohto úbytku – 29 663 ľudí – pripadli na obdobie rokov 2020 až 2025. Samotný dokument však upozorňuje, že čísla môžu odrážať nielen demografický vývoj a spoločenské zmeny, ale aj migráciu a aktualizovanie zborových evidencií.
Analýza zároveň uvádza, že najvýraznejší pokles nastal po roku 2020, časovo súbežne so zavedením Fondu finančného zabezpečenia (FFZ). Príspevky zborov do fondu sa odvíjajú aj od počtu evidovaných členov. V správe o FFZ za rok 2025 cirkev uvádza príklad zboru s jedným farárskym miestom a približne 500 členmi, ktorého predpísaný príspevok predstavoval 4 896 eur. Samotná časová súvislosť však nedokazuje, že fond pokles spôsobil; cirkevná analýza uvádza aj ďalšie možné príčiny. Zostáva však legitímna otázka, či finančné nastavenie motivovalo niektoré zbory prehodnocovať, koho v evidencii ponechajú.
V roku 2025 si cirkevný príspevok neuhrádzalo približne 23,3 percenta evidovaných členov – zhruba každý štvrtý. Analýza pritom výslovne uvádza, že samotné neplatenie príspevku nie je dôvodom na zánik členstva ani na vyradenie člena z evidencie. Zároveň pripúšťa, že niektoré zbory pri aktualizácii evidencie vyradili aj ľudí, ktorí podľa platných cirkevných predpisov mali zostať členmi ECAV. To otvára otázku, ako cirkev kontrolovala dodržiavanie pravidiel a či dokázala zborom poskytnúť jednotný postup.
Júnová synoda schválila legislatívny zámer, podľa ktorého by sa evidencia všetkých členov cirkvi oddelila od evidencie členov konkrétneho zboru s právami a povinnosťami. V návrhu sa uvažuje aj o označení „člen konventu cirkevného zboru“. Vyradenie z tejto druhej evidencie by podľa koncepcie samo osebe neznamenalo zánik členstva v ECAV: človek by zostal v základnej evidencii a mal by byť naďalej predmetom pastoračnej starostlivosti.

Kto bude môcť voliť a kandidovať?

Legislatívny zámer uvádza, že člen zboru má mať právo podieľať sa na jeho živote a rozhodovaní, voliť aj kandidovať do cirkevných funkcií. Zároveň pripúšťa, že výkon niektorých práv, najmä volebného, môže byť podmienený plnením povinností vrátane platenia cirkevného príspevku. Pri dlhodobom neplnení povinností by mohlo zaniknúť postavenie člena zboru s právami a povinnosťami – nie však členstvo v ECAV. Človek by zostal v základnej evidencii a pod pastoračnou starostlivosťou cirkvi.
Zámer však zatiaľ neurčuje presné podmienky ani to, kto bude o zmene postavenia rozhodovať a ako sa proti rozhodnutiu bude možné brániť. Pred rozhodnutím sa má člen kontaktovať a dostať príležitosť vysvetliť svoju situáciu; zohľadniť sa majú aj objektívne prekážky. Kľúčové podrobnosti majú doplniť až paragrafové znenie. To necháva otvorenú otázku, či by človek mohol zostať členom cirkvi, no prísť o možnosť hlasovať alebo kandidovať vo vlastnom zbore.
Návrh počíta s prechodnými pravidlami a zachovaním postavenia členov v evidencii pri prechode na nový systém. Neobjasňuje však, ako sa bude postupovať voči ľuďom, ktorých zbory už v minulosti vyradili bez ich vlastnej žiadosti.
Pokles evidovaného počtu členov sa odohrával počas funkčného obdobia vedenia, ktoré nastúpilo v roku 2018. Ivan Eľko bol zvolený za generálneho biskupa a Ján Brozman za generálneho dozorcu; Brozman sa funkcie vzdal v roku 2021 a Renáta Vinczeová sa stala generálnou dozorkyňou v roku 2022. Čísla za roky 2020 až 2025 teda zachytávajú obdobie pôsobenia Eľka aj zmeny na poste generálneho dozorcu. Samotná štatistika však nepreukazuje, že konkrétne vedenie úbytok spôsobilo. Od vedenia cirkvi možno žiadať, aby vysvetlilo, aké kroky podniklo pri demografickom poklese, ako dohliadalo na aktualizáciu evidencie a čo chce urobiť, aby sa členstvo nestalo predovšetkým administratívnou a finančnou kategóriou.
Synoda poverila predsedníctvo, aby legislatívny zámer prerokovali senioráty a aby sa pripravili zmeny dotknutých predpisov. Júnové schválenie teda ešte neznamenalo prijatie nového systému členstva.

Redakcia Lutherusu

The post Za päť rokov ubudlo z evidencie ECAV takmer 30-tisíc členov first appeared on Lutherus.

MICHALOVCE – Na školy v Michalovciach mali v uplynulých dňoch telefonovať zástupcovia Východného dištriktu a upozorňovať ich, že evanjelický farár Ján Meňky nemá kánonickú misiu, a preto nemá vyučovať náboženskú výchovu. Redakcia v tejto chvíli nemá potvrdené, či školy kontaktoval osobne biskup Východného dištriktu Peter Mihoč, alebo niekto z pracovníkov jeho úradu. Podľa viacerých od seba nezávislých informácií však takéto telefonáty školy dostali.

Prípad vyvoláva vážne otázky aj preto, že prichádza počas dlhodobého sporu medzi vedením cirkvi a Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Michalovce, ktorý neprispieva do Fondu finančného zabezpečenia. Samotná cirkev uvádza Michalovce medzi cirkevnými zbormi, ktoré do fondu neprispievajú od jeho vzniku.

Kánonická misia ako nástroj nátlaku

„Kánonická misia má potvrdzovať, že cirkev poveruje konkrétneho človeka vyučovaním jej učenia. Nemala by sa stať zbraňou v ekonomickom alebo mocenskom spore. Ak Ján Meňky nešíri učenie odporujúce vierouke cirkvi, neporušil povinnosti učiteľa a proti jeho vyučovaniu nevystúpili školy ani rodičia, zostáva nezodpovedanou otázkou, prečo má byť odstránený práve zo škôl,“ myslí si jeden z oslovených duchovných ECAV.
Rodičia, veriaci a duchovní, ktorí telefonicky kontaktovali redakciu, vnímajú tento postup ako trest za postoj cirkevného zboru k financovaniu cirkvi. Ich totožnosť redakcia pozná, no na ich výslovnú žiadosť ju nezverejňuje. Obávajú sa ďalších postihov a spôsobu, akým vedenie cirkvi zaobchádza s ľuďmi, ktorí sa proti jeho rozhodnutiam ozvú.
Jeden z ľudí, ktorí sa obrátili na redakciu, uviedol: „Nemáme komunizmus ani fašizmus, aby cirkevný aparát telefonoval po školách a snažil sa znemožniť vlastnému farárovi učiť deti náboženstvo. Ak má vedenie s farárom spor, má ho riešiť otvorene a podľa cirkevného práva, nie cez riaditeľov škôl.“
Ďalší veriaci označil postup za hanbu celej cirkvi: „Čo si majú o našej cirkvi pomyslieť riaditelia škôl, keď im predstavitelia cirkvi volajú proti vlastnému farárovi? Meno cirkvi tým nepoškodzuje Ján Meňky, ale tí, ktorí proti nemu takto postupujú.“
Podľa ďalšieho z volajúcich sa vedenie cirkvi usiluje zasiahnuť farára na mieste, ktoré priamo nesúvisí s platením do fondu: „Cirkevný zbor neprispieva do Fondu finančného zabezpečenia, ale trest prichádza cez vyučovanie detí. Deti, rodičia ani školy predsa za finančný spor cirkvi nezodpovedajú.“

Prísnosť iba voči vybraným

Kritici biskupa Petra Mihoča zároveň poukazujú na rozdielny prístup k jednotlivým cirkevným zborom. Podľa správy cirkvi bolo k tridsiatemu júnu 2026 trinásť zborov, ktoré do Fondu finančného zabezpečenia neprispievali od jeho vzniku. Ďalšie zbory mali nedoplatky alebo platili iba čiastočne. Nie je preto jasné, prečo má práve v Michalovciach finančný spor viesť až k zásahu do vyučovania náboženstva.
Jeden z duchovných, ktorý si neželal zverejniť svoje meno, sa pýta: „Ak je dôvodom skutočne fond, potom nech biskup vysvetlí, či rovnako postupuje voči všetkým neplatiacim zborom. Alebo sa kánonická misia odoberá iba tomu, koho treba zlomiť?“
Veriaci pripomínajú aj situáciu v Revúcej. Kým v roku 2007 tamojší zbor evidoval 1 374 členov, v roku 2025 ich mal už iba 372. Napriek poklesu o 1 002 členov, teda približne o 73 percent, sú v oficiálnom adresári cirkvi pri zbore uvedené dve námestné farárky.
Samotný počet duchovných ešte nedokazuje nesprávne rozhodnutie. Kontrast však podľa kritikov ukazuje, že vedenie dokáže zachovať dve duchovenské miesta v zbore s 372 členmi, zatiaľ čo v Michalovciach má zasahovať proti farárovi cez jeho pôsobenie na školách. Veriaci sa preto pýtajú, či sa personálne rozhodnutia neriadia viac poslušnosťou voči systému financovania než skutočnými výsledkami duchovnej služby.
Verejný obraz a konanie vo vlastnej cirkvi
Niektorých veriacich poburuje aj rozpor medzi verejným vystupovaním Petra Mihoča a spôsobom, akým podľa nich postupuje voči vlastnému farárovi. Biskup verejne hovorí o viere, odvahe kresťanov a osobnostiach, akou bol Dietrich Bonhoeffer, vystupuje doma aj v zahraničí a prezentuje sa ako obhajca kresťanských hodnôt. Oslovení veriaci však tvrdia, že skutočná vierohodnosť cirkevného predstaviteľa sa neukazuje pred kamerami a pri slávnostných prejavoch, ale v tom, ako zaobchádza s človekom, ktorý sa ocitol v spore s mocou.
Jeden z veriacich redakcii povedal: „Navonok sa hovorí o odvahe, láske a službe. Doma sa však proti vlastnému farárovi používa úrad, strach a existenčný tlak. Takýto rozpor ľudia vidia.“
Ďalší uviedol, že súčasné udalosti nezostanú bez následkov: „Raz sa bude písať, kam títo ľudia doviedli našu cirkev a čo boli ochotní urobiť pre peniaze a moc. Ich mená zostanú spojené s hanbou tohto obdobia. Ľudské rozhodnutia možno dnes zakryť funkciou, ale pred Božím súdom sa neskryje nič.“

Biskup dostal priestor odpovedať

Redakcia Lutherusu požiadala biskupa Petra Mihoča o stanovisko. Pýtala sa, ktoré školy boli kontaktované, kto o odobratí alebo neudelení kánonickej misie rozhodol, aký cirkevnoprávny dôvod k tomu viedol a či tento postup súvisí s neplatením príspevkov do Fondu finančného zabezpečenia.
Biskupa sme požiadali aj o odpoveď na tvrdenie, že kánonická misia sa používa ako forma nátlaku na Jána Meňkyho a michalovský cirkevný zbor. Termín na zaslanie stanoviska sme určili do 12. septembra do dvanástej hodiny, no do stanoveného termínu na otázky redakcie neodpovedal.
Ak sa potvrdí, že dôvodom zásahu na školách nebol problém s učením alebo pedagogickou činnosťou Jána Meňkyho, ale spor jeho zboru o peniaze, pôjde o nebezpečný precedens. Cirkevný úrad by tým vyslal duchovným odkaz, že nesúhlas s finančným systémom môže zasiahnuť nielen ich miesto v zbore, ale aj ich službu deťom.
„Cirkev, ktorá začne proti vlastným farárom používať strach, administratívne zákazy a tlak cez školy, nebráni svoje dobré meno. Sama ho ničí. Dejiny napokon neposudzujú cirkevných predstaviteľov podľa počtu ich prejavov, zahraničných ciest ani titulov, ale podľa toho, či svoju moc používali na službu, alebo na umlčanie tých, ktorí sa im odmietli podriadiť,“ dodal oslovený duchovný.

Redakcia Lutherusu

The post Školám mali volať z biskupského úradu, aby farár Ján Meňky neučil first appeared on Lutherus.

Patril ku generácii evanjelických učencov, ktorí verili, že vzdelanie, veda a kultúra sú službou celej spoločnosti. János Fábry bol pedagógom, botanikom, zberateľom aj zakladateľom Gemersko-malohontského múzea. Po viac ako storočí sa jeho reprezentatívny portrét dočkal náročného reštaurovania a stane sa jedným z hlavných exponátov pripravovanej stálej expozície múzea.

Osobnosť národného dejateľa Jánosa Fábryho sa po rokoch opäť dostáva do popredia. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote úspešne ukončilo reštaurovanie jeho reprezentatívneho portrétu, ktorý bol pre svoj zlý technický stav dlhé roky mimo stálej prezentácie. Obnova obrazu sa uskutočnila vďaka podpore z Fondu na podporu umenia a je súčasťou rozsiahlej prípravy novej stálej expozície, ktorá má byť sprístupnená v roku 2027.
János Fábry (1830 – 1907) patril medzi výrazné osobnosti evanjelického školstva v Uhorsku. Po štúdiách v Lučenci, Banskej Štiavnici, Prešove i na viedenskej univerzite pôsobil ako profesor prírodopisu najskôr v Ožďanoch, neskôr na protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Už počas pedagogickej práce začal budovať zbierky minerálov, prírodnín, starožitností a mincí, z ktorých postupne vyrástlo múzeum.
V roku 1882 stál pri založení Gemerského župného múzea a stal sa jeho prvým riaditeľom. Inštitúciu viedol až do svojej smrti a výrazne prispel k rozšíreniu jej zbierok i odbornému renomé. Zaslúžil sa aj o prezentáciu múzea na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Popri múzejnej práci bol autorom učebníc botaniky a zoológie a založil aj prvú verejnú vyššiu dievčenskú školu v Rimavskej Sobote.
Reštaurovaný olejom maľovaný portrét zachytáva Fábryho v slávnostnom odeve s knihou v ruke ako symbolom jeho celoživotnej služby vede a vzdelávaniu. Autorom obrazu je maliar C. Gólz, reštaurátorské práce vykonal Mgr. art. Štefan Kocka. Obnovené dielo bude patriť medzi dominanty pripravovanej expozície a zároveň pripomenie odkaz evanjelického pedagóga, ktorý významne ovplyvnil kultúrny život Gemera i celého regiónu.

Redakcia Lutherusu

The post Zreštaurovali portrét evanjelického pedagóga Jánosa Fábryho first appeared on Lutherus.

SLIAČ – Pri príležitosti 75. výročia ordinácie prvej slovenskej evanjelickej farárky Dariny Bancíkovej sa v dňoch 13. – 15. júla uskutočnil prvý ročník Konferencie evanjelických teologičiek. Stretnutie vytvorilo priestor na odbornú reflexiu, spoločné rozhovory i vzájomné povzbudenie žien pôsobiacich v duchovnej službe.

Na prvom ročníku Konferencie evanjelických teologičiek (KET) sa zišlo 35 evanjelických farárok a teologičiek z rôznych častí Slovenska. Podujatie pripravilo Spoločenstvo evanjelických žien v spolupráci so Združením evanjelických duchovných a nieslo sa v znamení 75. výročia ordinácie Dariny Bancíkovej, prvej slovenskej evanjelickej farárky.
Program otvorila prednáška evanjelickej farárky Sidonie Horňanovej o biblicko-teologických základoch ordinovanej služby žien, v ktorej predstavila aj teologické názory Dariny Bancíkovej. Venovala sa biblickým textom, ktoré sa v minulosti používali pri odmietaní ordinácie žien, a ich výkladu v dobových i súčasných súvislostiach.
Na odbornú časť nadviazala prednáška Kataríny Hudákovej, ktorá sa prirodzene rozvinula do otvorenej diskusie o radostiach i náročných stránkach duchovenskej služby. Súčasťou programu bola aj panelová diskusia venovaná odkazu Dariny Bancíkovej a postaveniu žien v ordinovanej službe.
Druhý deň konferencie priniesol prednášku evanjelickej farárky Márie M. Hroboňovej o živote a službe Dariny Bancíkovej, ako aj pracovné stretnutia a tematické workshopy zamerané na osobnostný rast, duchovnú identitu a vyvážené prežívanie farárskeho povolania. Účastníčky mali zároveň priestor na neformálne rozhovory, výmenu skúseností i budovanie vzájomných vzťahov.
Konferencia sa skončila spoločnými službami Božími, na ktorých zvestoval Božie slovo biskup Východného dištriktu ECAV Peter Mihoč. Organizátori aj účastníčky sa zhodli, že prvý ročník konferencie naplnil svoje poslanie a vytvoril dobrý základ pre pokračovanie tohto stretnutia aj v nasledujúcich rokoch.

R

The post Farárky sa stretli na prvej konferencii venovanej službe, teológii i vzájomnému povzbudeniu first appeared on Lutherus.

MICHALOVCE / GEMERSKÁ POLOMA – Kým sa vedenie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku pri rozvodoch duchovných odvoláva na benevolentné zákony a problém rieši len opatrne, pri neplatení do Fondu finančného zabezpečenia postupuje bez milosti. Farár Ján Meňky má pre neplatenie cirkevného zboru do Fondu finančného zabezpečenia podľa dekrétu biskupa Východného dištriktu Petra Mihoča odísť z Michaloviec do Gemerskej Polomy. Veriaci hovoria o nátlaku, obchodovaní s farárom a rozhodnutí, ktoré neberie ohľad ani na jeho manželstvo a rodinu.

Uplynulý rok odhalil vážny problém v živote ECAV – rastúci počet rozvodov manželstiev duchovných. Lutherus na tento vývoj upozorňoval už skôr a poukazoval na to, že za súčasného vedenia cirkvi sa prípady rozvádzajúcich sa farárov objavujú čoraz častejšie. Až následne sa téma dostala aj do správy Vieroučného výboru ECAV, ktorému predsedá Katarína Hudáková.
Vo svojej správe výbor priznáva, že problém rozvodov duchovných síce existoval aj v minulosti, no nie v takej veľkej miere ako dnes. Zároveň konštatuje, že kým kedysi sa riešil oveľa prísnejšie, súčasné cirkevné zákony sú veľmi benevolentné.
Vieroučný výbor ECAV správne upozorňuje, že nejde iba o právnu, ale aj o vieroučnú a morálnu otázku. V niektorých prípadoch je podľa správy verejným tajomstvom, že medzi príčinami rozvodov býva aj skrývaná nevera. Duchovní sú síce hriešni ľudia ako všetci ostatní, no ich zlyhanie nemožno zľahčovať, ospravedlňovať ani zakrývať. Nielen ich kázeň, ale aj spôsob života je svedectvom viery. A súčasťou takého svedectva musí byť pokánie aj osobná zodpovednosť.
Práve tu sa však ukazuje zásadný rozpor v konaní vedenia cirkvi. Pri rozvodoch, nevere či morálnych zlyhaniach lojálnych duchovných sa hovorí o citlivosti, právnych postupoch a benevolentných predpisoch. Keď však cirkevný zbor neodvedie peniaze do Fondu finančného zabezpečenia, vedenie dokáže konať rýchlo, tvrdo a bez ohľadu na osobné aj rodinné následky.
Buď zaplatíte, alebo prídete o farára
Takýto postup podľa členov michalovského cirkevného zboru použil biskup Východného dištriktu Peter Mihoč voči farárovi Jánovi Meňkymu. Keďže zbor neodviedol požadované platby do Fondu finančného zabezpečenia, biskup farárovi zaslal dekrét, podľa ktorého má odísť do Gemerskej Polomy.
Veriaci, ktorí sa obrátili na redakciu Lutherusu a z obavy pred následkami si neželajú byť menovaní, hovoria, že rozhodnutie vnímajú ako otvorený nátlak na cirkevný zbor.
Podľa ich slov im vedenie dalo jasne najavo, že sú „na ťahu“: buď požadované peniaze zaplatia, alebo im bude farár odobratý. Veriaci takýto postup nepovažujú za pastoračné riešenie, ale za finančné vydieranie zboru prostredníctvom jeho duchovného.
„„Pýtali sme sa, či sa už na farárov pozerá ako na tovar, aby cirkev s nimi obchodovala podľa toho, kto za nich zaplatí viac,“ uviedol jeden z členov zboru v Poprade-Veľká ako výraz zúfalstva a rozhorčenia veriacich nad spôsobom, akým s nimi biskup Peter Mihoč komunikuje.
Čo sa týka farára Jána Meňkyho nejde pritom len o pracovné miesto jedného farára. Rozhodnutie môže vážne zasiahnuť aj do jeho manželského a rodinného života. Manželka totiž pôsobí ako farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi a má vlastné služobné miesto. Presun manžela do vzdialenej Gemerskej Polomy preto môže znamenať odlúčenie manželov, komplikované dochádzanie a zásadný zásah do fungovania rodiny.
Podľa ľudí zo zboru sa vedenie cirkvi farára ani jeho rodiny nepýtalo, či je preloženie zlučiteľné s ich osobnou a rodinnou situáciou. Neuskutočnil sa podľa nich poctivý dialóg o tom, aké následky môže mať rozhodnutie pre manželstvo dvoch duchovných pôsobiacich v rozdielnych cirkvách.
Je to však o to zarážajúcejšie, že samotný Vieroučný výbor ECAV dnes upozorňuje na rastúci počet rozvodov duchovných a na potrebu chrániť dôveryhodnosť ich manželského svedectva. V jednom dokumente cirkev vyjadruje obavy o manželstvá farárov, no v konkrétnom prípade jej vedenie prijíma rozhodnutie, ktoré môže jedno takéto manželstvo vystaviť vážnej skúške.

Morálka sa vyžaduje najmä pri platení

Veriaci z Michaloviec hovoria o hlbokom sklamaní z toho, že ekonomická disciplína má podľa nich v dnešnej ECAV väčšiu váhu než morálka, pastoračná citlivosť či ochrana rodiny.
„Keď ide o fond, vedenie vie okamžite trestať, presúvať a vyhrážať sa odobratím farára. Keď však ide o rozvody duchovných, neveru, alkohol alebo iné morálne zlyhania, zrazu počúvame, že zákony sú benevolentné a všetko sa musí riešiť citlivo,“ povedal redakcii ďalší člen zboru.
Podľa ďalších vyjadrení, ktoré má Lutherus k dispozícii, mnohí veriaci biskupovi vysvetľovali, prečo majú voči Fondu finančného zabezpečenia zásadné výhrady a prečo odmietajú, aby sa finančná povinnosť presadzovala bez diskusie o hospodárení, zodpovednosti a dôvere. Ich argumenty však podľa nich zostali bez odozvy.
Namiesto dialógu prišla podľa členov zboru jednoduchá podmienka: zaplaťte, alebo vám vezmeme farára.
Takýto prístup vyvoláva otázku, čo je dnes pre vedenie ECAV skutočnou prioritou. Mnohí sa preto pýtajú, či je to duchovný život zborov, ochrana rodín, vzťah medzi farárom a veriacimi a morálna dôveryhodnosť cirkvi, alebo predovšetkým pravidelný tok peňazí do centrálneho fondu.
Podľa nemenovaného evanjelického duchovného vyvoláva rozhodnutie biskupa Petra Mihoča ešte väčšie rozpaky aj preto, že jeho manželka je rovnako ordinovanou evanjelickou farárkou. Nepôsobí však v cirkevnom zbore, ale je zamestnaná na Biskupskom úrade Východného dištriktu, a preto nemusí riešiť, či jej cirkevný zbor odvádza príspevky do Fondu finančného zabezpečenia. Na rozdiel od farárov slúžiacich v cirkevných zboroch nie je jej služobné miesto závislé od rozhodnutia konkrétneho zboru, pritom aj ona dostáva príspevok z tohto fondu k svojej mzde.
„Farári, ktorých cirkevné zbory neodvádzajú príspevky do Fondu finančného zabezpečenia, môžu prísť o svoje miesto alebo byť preložení. Manželka biskupa však takémuto riziku čeliť nemusí. Mnohí veriaci preto vnímajú takýto stav ako dvojitý meter. Ak chce vedenie cirkvi rozdeľovať manželov, nech najprv ukáže, že rovnaké pravidlá platia aj pre jeho vlastnú rodinu. Nech ju pošle slúžiť do zboru na Gemeri a nech aj ich rodina pocíti dôsledky takýchto rozhodnutí,“ povedal pre Lutherus evanjelický duchovný, ktorý si neželal byť menovaný.
Peter Mihoč pritom vo verejnom priestore vystupuje ako biskup hovoriaci o odvahe, morálke, Dietrichovi Bonhoefferovi, verejnej zodpovednosti cirkvi či pomoci Ukrajine. Veriaci z Michaloviec však tvrdia, že vo vlastnom dištrikte zažívajú celkom inú podobu jeho vedenia – neochotu viesť dialóg, neprijímanie ich argumentov a mocenský postup, pri ktorom sa farár stal nástrojom finančného nátlaku.
Ich kritika sa netýka verejných vyhlásení o pomoci ľuďom v núdzi, ale rozporu medzi týmito vyhláseniami a skúsenosťou konkrétneho cirkevného zboru. Podľa nich nemožno hovoriť o kresťanskej morálke navonok a súčasne doma pristupovať k vlastným veriacim bez porozumenia, milosti a ochoty počúvať.

Cirkev má chrániť manželstvo

Prípad Jána Meňkyho preto nie je len personálnym sporom ani technickou otázkou obsadenia farárskeho miesta. Je skúškou toho, či ECAV berie vlastné vyjadrenia o ochrane manželstva vážne. Podľa veriacich, ak cirkev tvrdí, že ju znepokojuje rastúci počet rozvodov duchovných, nemôže zároveň bez citlivého rokovania prijímať rozhodnutia, ktoré môžu manželstvo farára a jeho manželky vážne narušiť. Ak žiada od duchovných dobrý príklad, pokánie a zodpovednosť, rovnakú zodpovednosť musí vyžadovať aj od biskupov a predstaviteľov cirkvi.
„Moc nad služobným miestom duchovného nemá byť prostriedkom na vymáhanie peňazí od zboru. Farár nie je tovar, ktorého možno ponechať tomu, kto zaplatí, a odobrať tomu, kto sa finančnému systému vzoprie“.
Rovnako uvažujú aj duchovní ECAV, podľa ktorých „takéto konanie môže rozvrátiť zbor, poškodiť rodinu duchovného a ešte viac prehĺbiť nedôveru veriacich voči vedeniu cirkvi. A práve nedôvera je problémom, ktorý nijaký fond ani vynútená platba nevyriešia“

Redakcia Lutherusu

The post Farárov trestajú za neplatenie do fondu, pri rozvode sú zhovievaví first appeared on Lutherus.

PREŠOV – Správa biskupa Východného dištriktu ECAV Petra Mihoča za rok 2025 nesie biblický názov „Dnes musím zostať v Tvojom dome“ a tematicky sa opiera o príbeh biblického Zachea. Napriek dôrazu na rodinu, vieru a duchovný život však medzi najvýraznejšími témami dokumentu opäť dominuje Fond finančného zabezpečenia (FFZ). Práve tejto oblasti venuje biskup niekoľko strán textu, pričom upozorňuje na problémy niektorých cirkevných zborov s plnením finančných povinností voči cirkvi.

V správe je FFZ označený za jednu z najvážnejších systémových tém života ECAV. Biskup zdôrazňuje, že viac ako 90 percent cirkevných zborov si svoju zodpovednosť uvedomuje a do fondu prispieva v súlade s uzneseniami synody. Zároveň však poukazuje na zbory, ktoré podľa jeho slov majú s prispievaním problémy alebo do fondu neprispievajú vôbec.
Práve táto časť správy už vyvoláva diskusiu medzi niektorými duchovnými a členmi cirkvi. Viacerí upozorňujú, že zatiaľ čo dokument venuje značný priestor ekonomickým otázkam, oveľa menej sa zaoberá tým, prečo cirkev dlhodobo stráca členov, prečo klesá účasť na službách Božích alebo prečo sa mnohé zbory potýkajú s nedostatkom mladých ľudí.
Pozornosť vzbudila aj zmienka o biskupských návštevách zborov, ktoré mali problémy s Fondom finančného zabezpečenia. Medzi nimi sa opäť objavil aj cirkevný zbor Poprad-Veľká. Práve táto zmienka môže vyvolávať otázky, pretože zbor sa v správe objavuje nielen v súvislosti s FFZ, ale neskôr aj medzi príkladmi poklesu členskej základne. Štatistiky zverejnené v samotnom dokumente však ukazujú, že výraznejší úbytok členov zaznamenali aj ďalšie cirkevné zbory, napríklad Dobšiná či Púchov. Niektorí preto poukazujú na to, že osobitná pozornosť venovaná práve Popradu-Veľkej môže vyvolávať otázku, prečo sa pozornosť dokumentu sústreďuje práve na tento cirkevný zbor.
Niektorí veriaci tiež namietajú, že vytváranie spojitosti medzi fondom a životaschopnosťou konkrétnych zborov môže pôsobiť jednostranne. Upozorňujú, že pokles členskej základne sa netýka len zborov, ktoré majú výhrady voči systému FFZ, ale aj mnohých ďalších cirkevných zborov, ktoré svoje povinnosti voči fondu plnia bez výhrad.
„Ak by bol problém iba v neplatičoch, potom by zbory, ktoré platia vzorne, rástli. Štatistiky však ukazujú, že úbytok členov je problémom celej cirkvi,“ povedal pre Lutherus jeden z veriacich, ktorý si neželal byť menovaný.
Osobitnú pozornosť vyvoláva aj otázka samotného fungovania fondu. Oficiálne je jeho cieľom zabezpečenie duchovnej služby a financovanie platov duchovných. Práve tu však viacerí duchovní upozorňujú na paradoxné situácie.
Ako príklad uvádzajú farárku zo Západného dištriktu, ktorá podľa informácií z cirkevného prostredia prispieva do systému vlastnými finančnými prostriedkami zo svojho platu, aby mohla naďalej pôsobiť v cirkevnom zbore. Hoci ide o konkrétnu situáciu jedného zboru, podľa kritikov odhaľuje širší problém.
„Ak fond vznikol preto, aby zabezpečoval farárov, a nakoniec sa stáva, že farári zabezpečujú fond, niečo nie je nastavené správne,“ zaznieva z prostredia duchovných.
Podľa kritikov tak vzniká otázka, či súčasný model financovania naozaj pomáha slabším zborom a duchovným, alebo či naopak nevytvára ďalší tlak na ľudí, ktorí už dnes nesú bremeno služby v malých a ekonomicky slabých cirkevných zboroch.
Samotná správa pritom obsahuje aj alarmujúce údaje o vývoji členskej základne. Počet členov Východného dištriktu za posledných desať rokov klesol o viac ako 15-tisíc osôb a počet pravidelne prispievajúcich členov je výrazne nižší než počet evidovaných členov.
Práve preto sa ozývajú hlasy, že diskusia o budúcnosti cirkvi by nemala zostať len pri financiách.
„Fond je dôležitý. Ale ešte dôležitejšie je, prečo ľudia odchádzajú zo služieb Božích, prečo sa mladí vzďaľujú od cirkvi a prečo sa vytráca živé spoločenstvo viery. Ak budeme hovoriť najmä o peniazoch, môžeme prehliadnuť podstatnejšie problémy,“ zaznieva z radov duchovných.
Správa biskupa Petra Mihoča tak opäť otvorila tému Fondu finančného zabezpečenia. Diskusia, ktorú vyvolala, však ukazuje, že pre mnohých v cirkvi už nejde len o otázku financií, ale aj o otázku dôvery, spravodlivosti a smerovania ECAV v nasledujúcich rokoch

Redakcia Lutherusu

The post V správe biskupa opäť dominujú peniaze first appeared on Lutherus.

MORAVSKÉ LIESKOVÉ – Evanjelický chrám Boží v Moravskom Lieskovom sa aj tento rok stal súčasťou medzinárodného projektu Noc kostolov. Podujatie s témou „Odvaha“ spojilo duchovný program, históriu, hudbu i predstavenie nových projektov, ktoré majú priblížiť miestny chrám ďalším generáciám.

Evanjelický chrám Boží v Moravskom Lieskovom sa v piatok 29. mája zapojil do medzinárodného projektu Noc kostolov 2026, ktorý sa konal súčasne na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku i ďalších európskych krajinách. Tohtoročnou témou bola „Odvaha“.
Cirkevný zbor ECAV v Moravskom Lieskovom bol jediným evanjelickým cirkevným zborom z Považského seniorátu, ktorý sa do podujatia zapojil. Aj v rámci celej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku patrilo zapojených evanjelických chrámov len niekoľko, čo dodalo miestnemu programu osobitný význam.
Program otvoril domáci farár a konsenior Považského seniorátu Peter Maca privítaním návštevníkov a spoločným spevom piesní z Evanjelického spevníka. Nasledovalo duchovné slovo a modlitby pripravené k téme podujatia. Hlavným biblickým motívom večera sa stal príbeh slepého Bartimaia z Evanjelia podľa Marka s výzvou: „Vzmuž sa, vstaň! Volá ťa!“
Vo svojej homílii Peter Maca pripomenul, že človek dnešnej doby často zápasí s neistotou, nepokojom a strachom. Práve odvaha priznať si vlastnú duchovnú slepotu podľa neho patrí medzi najťažšie životné rozhodnutia. Zdôraznil tiež potrebu „vstať do svetla“ a prekonať rezignáciu, cynizmus či uzavretosť voči druhým. Celý večer sa niesol v pokojnej atmosfére stíšenia, hudby a osobných rozhovorov.
Súčasťou programu bolo aj predstavenie dejín evanjelického chrámu, ktorý už celé generácie patrí medzi dominanty obce a prirodzené duchovné centrum regiónu pod Bielymi Karpatmi. Návštevníci sa zároveň dozvedeli viac o pripravovanom jubileu – v septembri budúceho roka si miestni veriaci pripomenú 240. výročie postavenia a posvätenia chrámu.
Veľkú pozornosť vzbudila prezentácia pamätnej privátnej bankovky vydanej pri príležitosti pripravovaného jubilea. Po prvý raz bola verejnosti predstavená aj samostatná príloha pripravovanej publikácie o dejinách kostola – papierový vystrihovací model evanjelického chrámu v Moravskom Lieskovom.
Podľa organizátorov nejde len o zberateľskú zaujímavosť. Cieľom projektu je netradičnou formou priblížiť históriu chrámu deťom, mladým ľuďom i záujemcom o regionálne dejiny. Vystrihovačka bola schválená ako učebná pomôcka pre žiakov základnej školy a vznikla ako súčasť pripravovanej publikácie o dejinách miestneho cirkevného zboru. Na jej kompletizácii sa podieľala Viktória Macová.
Program obohatil aj koncert žiakov základnej umeleckej školy pod vedením Juraja Zelku, DiS. art. Mladí hudobníci zaplnili chrámový priestor komornou hudbou a ich vystúpenie sa stretlo s priaznivým ohlasom návštevníkov. Po oficiálnej časti pokračovali neformálne rozhovory a záujemcovia mohli vystúpiť aj na kostolnú vežu, odkiaľ sa naskytol pohľad na Moravské Lieskové a krajinu Považia v podvečernom svetle.
Noc kostolov sa v Moravskom Lieskovom konala už po tretí raz. Opäť potvrdila, že otvorený chrám môže byť nielen miestom bohoslužieb, ale aj priestorom stretávania, kultúrnej pamäti a duchovného dialógu.

S. Rosenzwer

The post Moravské Lieskové sa zapojilo do Noci kostolov first appeared on Lutherus.

Jeden z najstarších a najzložitejších majetkových príbehov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku sa posúva do novej etapy. Synoda ECAV v júni 2025 vyslovila súhlas so vstupom cirkvi do pripravovaného Družstva podielnikov ECAV na Slovensku Beckovská Vieska. Na marcovom zasadnutí Generálneho presbyterstva v tomto roku bol následne za člena predstavenstva družstva zastupujúceho ECAV schválený generálny právny zástupca cirkvi Ivan Syrový. Cieľom má byť vytvorenie právneho rámca na správu majetku, ktorého história siaha až do obdobia druhej svetovej vojny.

Príbeh sa začal akciou „Cirkev sebe“

Korene hospodárstva Beckovská Vieska siahajú do roku 1941. Po úspešnej celocirkevnej zbierke „Cirkev sebe“ sa vedenie ECAV rozhodlo časť získaných prostriedkov investovať do hospodárstva, ktoré malo v budúcnosti prinášať príjmy pre sirotince, diakonické zariadenia a ďalšie cirkevné diela. K majetku postupne pristúpili viaceré cirkevné fondy, podporovne, diakonické zariadenia i dištrikty a vytvorilo sa spoločenstvo štrnástich podielnikov.
Hospodárstvo zahŕňalo rozsiahle pozemky, hospodárske budovy, liehovar, kaštieľ aj ďalšie objekty. Po roku 1948 však prišlo znárodnenie a pôvodné vlastnícke vzťahy boli prerušené.

Reštitúcia priniesla nové otázky

Po páde komunistického režimu bol majetok v rámci reštitúcií opätovne získaný. Ukázalo sa však, že jednoduchšie bolo majetok získať späť, ako vyriešiť otázku jeho ďalšej správy a podielov jednotlivých cirkevných subjektov.
Práve na tieto problémy dlhodobo upozorňoval bývalý generálny dozorca ECAV Imrich Lukáč. Vo svojich materiáloch poukazoval na nevysporiadané podielové vzťahy, nejasnosti a netransparentnosť v správe majetku, otázky hospodárenia fondu Beckovská Vieska i na potrebu vytvoriť transparentný systém zastupovania jednotlivých podielnikov. Podľa jeho hodnotenia sa mnohé otázky roky odkladali bez definitívneho riešenia.
Téma sa postupne stala predmetom rokovaní viacerých orgánov cirkvi a opakovane sa vracala na zasadnutia Generálneho presbyterstva i Synody ECAV.

Kuratórium bez právnej subjektivity

Dôležitým momentom sa stala diskusia na synode v roku 2025. Predseda Rady kuratória Beckovská Vieska Peter Gärtner upozornil, že kuratórium, ktoré sa dlhodobo podieľalo na správe majetku, nemá právnu subjektivitu. To podľa neho komplikovalo rozhodovanie o údržbe, investíciách aj samotnej správe majetku s rozlohou približne 150 hektárov.
Práve tento stav sa stal jedným z hlavných argumentov pre vznik nového družstva. Jeho úlohou má byť vytvoriť právne jasnú a transparentnú štruktúru, v ktorej budú zastúpení jednotliví podielnici historického hospodárstva.
Po rozsiahlej diskusii Synoda ECAV v Žiline v júni 2025 schválila vstup ECAV do Družstva podielnikov ECAV na Slovensku Beckovská Vieska.
Rozprava však ukázala, že medzi delegátmi existovali aj obavy. Časť diskutujúcich upozorňovala na potrebu zabezpečiť, aby nedošlo k strate kontroly nad majetkom a aby boli dôsledne chránené záujmy cirkvi i jednotlivých podielnikov. Zaznievali otázky týkajúce sa právnej formy, vlastníckych vzťahov a budúceho fungovania družstva. Napriek týmto výhradám synoda návrh schválila.

Nasledujú právne kroky

Na zasadnutí Generálneho presbyterstva 20. marca 2026 generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová informovala, že Rada kuratória Beckovská Vieska schválila finálne znenie stanov družstva. Ďalším krokom má byť ustanovujúca schôdza, vytvorenie predstavenstva a dozornej rady a následný zápis do obchodného registra.
Generálne presbyterstvo zároveň schválilo Ivana Syrového za člena predstavenstva družstva zastupujúceho podielnika ECAV.
Meno Ivana Syrového pritom v posledných rokoch rezonuje pri viacerých významných právnych a organizačných zmenách v cirkvi. Ako generálny právny zástupca sa podieľa na príprave zákonov, vnútrocirkevných predpisov a ďalších opatrení, ktoré menia fungovanie ECAV. Časť duchovných i veriacich vníma tieto procesy ako posilňovanie právnych a ekonomických mechanizmov v cirkvi a upozorňuje, že otázky majetku, financovania a riadenia začínajú prekrývať duchovné poslanie cirkvi.
Aj vznik Družstva podielnikov Beckovská Vieska preto nie je vnímaný iba ako technické alebo právne riešenie. Ide o krok, ktorý sa dotýka historického majetku vytvoreného z darov evanjelikov a zároveň nadväzuje na dlhoročné výhrady bývalého generálneho dozorcu Imricha Lukáča. Ten opakovane upozorňoval na nevyjasnené podielové vzťahy, otázky hospodárenia a potrebu väčšej transparentnosti pri správe majetku Beckovskej Viesky. Pre mnohých podielnikov preto nebude rozhodujúce samotné založenie družstva, ale to, či prinesie väčšiu otvorenosť, kontrolu a dôveru pri správe majetku, o ktorom sa v cirkvi vedú diskusie už viac ako tri desaťročia.

Redakcia Lutherusu

The post Cirkev bude družstvevníčiť first appeared on Lutherus.

KOŠECA – Nedeľa po Vstúpení Krista Pána na nebo patrila v Stredisku Evanjelickej diakonie v Košeci pripomenutiu služby diakonie, ktorá sa v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku opäť obnovila po roku 1989. Slávnostné bohoslužby, na ktorých sa zišlo viac ako dvesto účastníkov, sa niesli v znamení jubilejného Roku slúžiacej cirkvi a zároveň pripomenuli 35 rokov novodobej evanjelickej diakonie na Slovensku.

Tradične je tretia májová nedeľa v ECAV na Slovensku venovaná diakonii – praktickej kresťanskej službe ľuďom v núdzi. Tohtoročné slávnostné stretnutie v Košeci nadobudlo osobitný význam aj preto, že sa koná v roku, ktorý vedenie cirkvi vyhlásilo za Rok slúžiacej cirkvi.
Evanjelická diakonia nadväzuje na bohatú tradíciu služby v nemocniciach, domovoch dôchodcov či sirotincoch, ktorú prerušilo obdobie komunistického režimu. Po roku 1989 sa začala jej postupná obnova zásluhou ľudí, ktorí boli presvedčení, že cirkev nemá iba zvestovať evanjelium, ale aj prakticky pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú.
Jedným z priekopníkov tejto obnovy bol aj diakon Ľubomír Marcina, ktorý patrí k zakladateľom novodobej Evanjelickej diakonie na Slovensku. Polovicu svojho života zasvätil nielen duchovnej službe, ale aj budovaniu diakonickej práce. Košecké stredisko, ktoré patrí medzi najznámejšie zariadenia Evanjelickej diakonie, je dodnes viditeľným výsledkom tejto dlhoročnej práce.
Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku. Medzi hosťami nechýbal starosta Košece Radomír Brtáň spolu s poslancami obecného zastupiteľstva, primátor Ilavy Viktor Wiedermann, dlhoročný generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Považskej cementárne Ladce Anton Barcík ani ďalší podporovatelia a spolupracovníci strediska.
Na slávnosti sa zúčastnili klienti zariadenia, ich rodinní príslušníci, zamestnanci i bývalí členovia cirkevných zborov z Považskej Bystrice a Košece, s ktorými je Ľubomír Marcina dlhodobo spojený.
Slávnostnú atmosféru umocnil 35-členný rímskokatolícky spevokol z Košece pod vedením dirigenta Viliama Zermegha. Program doplnilo aj vystúpenie folklórnej skupiny Záriečanka. Kantorskou službou poslúžil Martin Melišík z Púchova, ktorý je zároveň predsedom Správnej rady Strediska Evanjelickej diakonie Košeca. Liturgiu viedli Marek Hrivnák, evanjelický farár v Súľove, a Ľubomír Marcina.
Kázeň na základe biblického textu z Evanjelia podľa Jána (17, 20 – 26) predniesol emeritný generálny biskup Július Filo. Vo svojom príhovore pripomenul význam kresťanskej služby a lásky, ktorá sa neprejavuje iba slovami, ale konkrétnymi skutkami.
Spomenul aj diakonisu Elisabeth Wagnerovú, ktorá pôsobila v evanjelickej nemocnici v Bratislave v rokoch 1932 až 1944 a stala sa symbolom obetavej služby. Jej jednoduché motto „Ježiš, Ježiš, nič iné ako Ježiš“ podľa neho vystihuje podstatu diakonickej práce.
V centre kázne stálo Kristovo posolstvo o jednote a láske. Podľa Júliusa Fila práve diakonia ukazuje, ako sa môže Kristova láska stávať viditeľnou v každodennom živote. Služba ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím či vážnymi obmedzeniami nie je jednoduchá, no práve v nej sa naplno prejavuje kresťanské povolanie pomáhať blížnym.
Pri tejto príležitosti odovzdal správca strediska Ľubomír Marcina emeritnému generálnemu biskupovi pamätný ďakovný list ako prejav uznania za jeho dlhodobú podporu košeckého zariadenia.
Ofera zo slávnostných služieb Božích bola venovaná Stredisku Evanjelickej diakonie vo Vranove nad Topľou. O pohostenie účastníkov sa postarali zamestnanci košeckého zariadenia.
Práve podobné podujatia pripomínajú, že diakonia nie je iba súčasťou cirkevnej histórie, ale aj jej živou prítomnosťou. V čase, keď sa spoločnosť často sústreďuje na výkon, úspech a ekonomické ukazovatele, zostáva služba slabým, chorým a odkázaným jedným z najvýraznejších svedectiev kresťanskej viery. Košecké stredisko Evanjelickej diakonie je už takmer tri desaťročia dôkazom, že takéto svedectvo má svoje pevné miesto aj v súčasnej spoločnosti.

Informoval Marcel Breče
riaditeľ SED Košeca

The post Diakonia ukazuje tvár slúžiacej cirkvi už tri desaťročia first appeared on Lutherus.

ZVOLEN / BRATISLAVA – Podľa informácií z interných rokovaní vedenia ECAV cirkev ráta s rušením farárskych miest, zlučovaním zborov a s novými náhradnými formami duchovnej služby. Dôvodom sú znižujúce sa počty členov, personálna núdza i neschopnosť niektorých zborov napĺňať zákonné kritériá odvádzania peňazí do Fondu finančného zabezpečenia ECAV. Mnohí veriaci v tom nevidia obnovu, ale priznanie hlbokého úpadku.

Miesta duchovných pod drobnohľadom

Podľa informácii z pracovného stretnutia predsedníctiev seniorátov, dištriktov a ECAV na Slovensku, ktoré sa konalo 11. marca vo Zvolene, vyplýva, že vedenie cirkvi uvažuje o rušení farárskych miest tam, kde cirkevný zbor dlhodobo nespĺňa predpísané kritériá. Generálny biskup Ivan Eľko informoval o možnosti rušiť farárske miesta v prípade, ak zbor dva roky nespĺňa podmienky, napríklad pre nízky počet členov.
Viacerí duchovní, ktorí nechcú byť menovaní, to vnímajú veľmi citlivo. „To už nie je len organizačné opatrenie. To je signál, že cirkev prestáva niesť zodpovednosť za slabé zbory,“ hovorí jeden z nich.
Zo slov biskupa Eľka je zároveň zrejmé, že sa uvažuje aj o modeloch čiastočných úväzkov. Ak by mal zbor „1,2 násobok farárskej stanice“, jeden duchovný by bol zamestnaný na sto percent a druhé miesto by bolo iba na dvadsaťpercentný úväzok. Hoci zatiaľ na to podľa vedenia cirkvi nie sú vytvorené podmienky, táto úvaha už vyvoláva otázky.
„Začíname rátať duchovnú službu na percentá. To je niečo, čo by sme si ešte pred pár rokmi ani nevedeli predstaviť,“ reaguje jeden z veriacich z väčšieho zboru.
Zápisnica zároveň uvádza, že o tom, či sa pôjde do rušenia farárskeho miesta, budú rozhodovať príslušné grémiá – seniorálne alebo dištriktuálne. Práve tento moment vyvoláva medzi časťou veriacich napätie. „Miesto, kde ľudia žijú vieru, bude posudzované zvonka. To je veľmi citlivá vec,“ zaznelo v reakciách.
Zbory s malým počtom členov: ďalší na rade
Tlak na zmeny sa však netýka len farárskych miest. Významnou témou rokovania bola aj transformácia cirkevných zborov. Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová pripomenula cirkevný zákon č. 1/2024, ktorý upravil podmienky existencie cirkevného zboru ako samostatnej organizačnej jednotky.
Podľa prechodného ustanovenia musia zbory, ktoré už pri prijatí zákona spĺňali podmienky na začatie transformácie, tento proces začať do dvoch rokov. Ak tak neurobia samy, konať má seniorát. Zápisnica zároveň otvorene hovorí o potrebe pripravovať zbory na zlúčenia.
Aj táto formulácia vyvolala medzi veriacimi silné reakcie. „Nečítam tam výzvu na obnovu, ale plán, ako spájať a rušiť,“ hovorí jeden z členov presbyterstva.
Osobitne znepokojila veta, že existujú zbory, ktoré „nikto nechce“. Podľa viacerých veriacich ide o veľmi tvrdé konštatovanie. „Ak cirkev začne hovoriť, že niektoré zbory nikto nechce, je to alarmujúce. Cirkev by mala hľadať cestu, ako ich oživiť, nie ich odpísať,“ uviedol jeden z oslovených duchovných.
Zápisnica zároveň pripúšťa možnosť anulovania starých dlhov pri transformácii, avšak len za podmienky nového záväzku platiť do Fondu finančného zabezpečenia a prípadného ručenia. Aj tento aspekt vyvoláva otázky. „Opäť sa dostávame k tomu, že všetko sa viaže na schopnosť platiť. To je pre mnohých veriacich citlivá téma,“ zaznelo v reakciách.

Namiesto farárov pomocníci

Rokovanie sa venovalo aj návrhu zákona o pastoračných pracovníkoch a návrhu zákona o pomocných kazateľoch. Podľa vedenia cirkvi ide o reakciu na meniace sa personálne možnosti a potrebu posilniť pastoračnú starostlivosť.
Navrhovaný zákon o pastoračných pracovníkoch má vytvoriť rámec pre dobrovoľnú službu neordinovaných členov cirkvi, najmä vo vzťahu k chorým, starším a sociálne odkázaným. Generálna dozorkyňa Vinczeová informovala, že už prebieha vzdelávací program v Edukačno-misijnom centre ECAV, pričom prvá skupina účastníkov začala prípravu v septembri 2025.
Podľa generálneho biskupa Eľka však zároveň ide o širší trend. „Meniace sa personálne možnosti cirkvi poukazujú na význam systematického zapojenia neordinovaných,“ uvádzajú účastníci rokovania.
Práve tento posun vyvoláva medzi veriacimi rôzne reakcie. „Je dobré, že sa zapájajú laici. Ale nesmie to byť náhrada za farárov,“ upozorňuje jeden z duchovných.
Ešte výraznejšie sa situácia ukazuje pri návrhu zákona o pomocných kazateľoch. Ten má reagovať na rastúce pastoračné obvody a nedostatok duchovných. Podľa zápisnice majú pomocní kazatelia pôsobiť pod vedením ordinovaných duchovných a pomáhať zabezpečiť pravidelný duchovný život v zboroch. Eľko pritom otvorene priznal, že „veľká časť seniorátov zostáva bez zaopatrenia“ a že cirkev bude potrebovať každého, kto pomôže „sanovať miesta, ktoré už farári nedokážu obsiahnuť“.
Aj tieto slová vyvolali silnú odozvu. „Ak hovoríme o sanovaní, znamená to, že už nerastieme, ale len udržiavame to, čo zostalo,“ komentuje jeden z veriacich.
Nie obnova, ale manažovanie úpadku
Podľa informácií z pracovného stretnutia predsedníctiev mnohí veriaci nadobúdajú dojem, že cirkev sa viac než na duchovnú obnovu sústreďuje na zvládanie úpadku. „Vidíme plán, ako reorganizovať, zlučovať a nahrádzať. Menej vidíme víziu, ako zborom vdýchnuť nový život,“ hovorí jeden z oslovených duchovných.
Podľa ďalších reakcií ide o hlbší problém. „Cirkev nerieši príčiny: prečo ľudia odchádzajú, prečo ubúdajú povolania, prečo sa vyprázdňujú zbory. Rieši dôsledky,“ zaznelo v diskusii.
Niektorí veriaci hovoria aj veľmi otvorene. „Máme pocit, že cirkev sa učí riadiť svoj vlastný úpadok,“ uviedol jeden z nich.
Hlas veriacich: tvrdé slová a strata dôvery
Reakcie z prostredia cirkvi sú často ostré. „Toto vedenie pôsobí viac ako manažment než ako pastierske vedenie,“ hovorí jeden z veriacich.
Iný dodáva: „Je to podľa nás jedno z najsvetskejších vedení v histórii. Viac sa hovorí o zákonoch, štruktúrach a riadení než o evanjeliu.“
Zaznievajú aj veľmi tvrdé prirovnania. „Niektorí veriaci hovoria, že komunisti by sa mali čo učiť, ako sa dá cirkev rozložiť bez zákazu – stačí ju vyprázdniť zvnútra,“ uviedol jeden z duchovných s tým, že ide o slová, ktoré odrážajú veľkú mieru frustrácie.
Téma financovania a podmienok pre výkon služby sa podľa viacerých hlasov z cirkvi dotýka aj konkrétnych duchovných, a práve tu zaznievajú najtvrdšie slová.
„Máme farárov, ktorým zbory fungujú, ľudia chodia do kostola, duchovný život žije – a napriek tomu prichádzajú o svoje miesto len preto, že zbor neplatí do fondu,“ hovorí jeden z oslovených veriacich.
Podľa neho ide o zásadný problém, ktorý mnohí vnímajú ako deformáciu samotného zmyslu cirkvi. „Tu už nejde o vieru ani o službu. Tu ide o peniaze. A to je pre cirkev veľmi zlá správa,“ dodáva.
Ešte ostrejšie to pomenúva ďalší duchovný: „Ak farár robí svoju službu dobre, zbor duchovne rastie a ľudia sú spokojní, ale rozhodujúcim kritériom sa stane fond, tak to nie je zdravá cirkev. To je cirkev, ktorá si pod sebou píli konáre.“
Niektorí veriaci hovoria bez obalu. „Je to choré nastavenie. Cirkev, ktorá trestá živé zbory a dobrých farárov kvôli peniazom, stráca vlastnú podstatu,“ zaznelo v reakciách.
A ďalší dodáva: „Ak sa hodnotí viac platenie než duchovná služba, potom si musíme položiť otázku, kam sme sa dostali.“
Cirkev na križovatke
Rokovanie zo Zvolena tak neukazuje len konkrétne legislatívne návrhy. Podľa mnohých veriacich odhaľuje aj hlbší stav cirkvi. „Najväčším problémom nie je rušenie miest alebo zlučovanie zborov. Najväčším problémom je, že si na to začíname zvykať,“ hovorí jeden z oslovených členov cirkvi. Podľa jeho slov ide o moment, keď sa cirkev ocitá na križovatke. „Buď nájde cestu obnovy, alebo sa bude postupne zmenšovať a spravovať vlastný úpadok.“
Informácie zo stretnutia vedenia cirkvi tak podľa mnohých nie je len pracovným dokumentom. „Je to zrkadlo. A otázka je, či sa doň ešte dokážeme pozrieť pravdivo, kam toto vedenie ECAV cirkev doviedlo,“ uzatvára jeden z duchovných.

Redakcia Lutherusu

The post ECAV pripravuje rušenie farárskych miest, zánik aj zlučovanie zborov first appeared on Lutherus.