Unikátne evanjelické kostoly sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva
Záchrana sakrálnych pamiatok na Slovensku je často behom na dlhé trate. Aj v malých obciach sa však nachádzajú architektonické a duchovné skvosty, ktoré sú predmetom náročnej a systematickej ochrany. Medzi najvýznamnejšie z nich patria aj evanjelické artikulárne kostoly, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť výberu ôsmich drevených chrámov Karpatského oblúka.
Tento výber zahŕňa Evanjelický artikulárny kostol v Leštinách, kostol v Hronseku a evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku. Ide o výnimočné príklady sakrálnej architektúry z obdobia 16. až 18. storočia, ktoré dokumentujú symbiózu ľudového staviteľstva a evanjelickej liturgickej tradície. Postavené bez použitia kovových spojov, spĺňali prísne obmedzenia dané artikulárnymi zákonmi a napriek tomu si zachovali majestátnu výpovednú hodnotu.
Pamiatkarka Viera Dvořáková, ktorá stála pri prvých slovenských zápisoch do zoznamu UNESCO, pripomína náročnosť celej nominácie. Slovensko spočiatku pripravovalo spoločný projekt s Poľskom a Ukrajinou, ktorý zahŕňal 27 drevených kostolov v okresoch ako Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Snina a Prešov. Hoci Poľsko sa napokon rozhodlo ísť samostatnou cestou, Slovensko spracovalo vlastné informačné portfólio a uspelo.
Kľúčovým faktorom pri ochrane týchto sakrálnych stavieb je spolupráca s miestnymi komunitami. Eva Semanová, bývalá riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Prešove, spomína, že na začiatku boli správcovia evanjelických cirkevných zborov často nedôverčiví. Postupne sa však do projektu zapájali a začali chápať význam pamiatkovej ochrany. „Ku koncu mi už väčšina z nich aktívne pomáhala. Bola to edukácia v priamom prenose,“ uviedla.
Dôležitou súčasťou ochrany evanjelických pamiatok je aj okolitá historická zeleň a areály kostolov. Spomínané kostoly nie sú len miestami liturgického života, ale aj kultúrnymi centrami, ktoré formujú identitu obcí a ich obyvateľov. Zároveň sú svedectvom o zápase evanjelickej cirkvi o slobodu vierovyznania a kultúrnu autonómiu.
Aj preto boli v roku 2022 viaceré gotické kostoly na Gemeri, medzi nimi aj evanjelické chrámy s nástennými maľbami, ocenené značkou Európskeho dedičstva. Medzi dvanástimi lokalitami sa nachádzajú aj Štítnik a Rimavská Baňa, kde sa zachovali vzácne výjavy biblických príbehov.
Zachovanie týchto pamiatok naráža na množstvo prekážok – od nedostatku financií až po legislatívne problémy. Podľa Dvořákovej je nešťastné, že zákon dodnes označuje pamiatku len ako „vec“. Napriek tomu sa nájdu jednotlivci, ktorí neúnavne pracujú na ich záchrane – často v tichosti, bez verejného uznania.
Jednou z nich bola aj legendárna reštaurátorka Mária Spoločníková, ktorá sa podieľala na obnove diel majstra Pavla z Levoče a ďalších sakrálnych objektov. Jej celoživotná služba umeniu a pamiatkam je inšpiráciou pre ďalšie generácie. Sama tvrdila, že staré gotické chrámy sú „plné Božích tajomstiev“ a vedia človeka duchovne pozdvihnúť.
Aj keď sú evanjelické kostoly roztrúsené v malých obciach, ide o dedičstvo, ktoré si zaslúži celonárodnú pozornosť. Zachovanie týchto stavieb je úlohou nielen odborníkov, ale aj celej evanjelickej komunity. Ako pripomenula Eva Semanová: „Pomaly sa vracia bázeň k sakrálnym stavbám – nielen ako k umeleckým dielam, ale aj ako k miestam, kde sa zjavuje ticho, pokoj a posvätnosť.“
R
Foto: Archív
