NOVÝ SAD – Spor o smerovanie cirkvi a zodpovednosť biskupa sa nevedie len na Slovensku. V Srbsku ho otvoril Radovan Čaplovič, pravnuk evanjelického farára z Kovačice.
Radovan Čaplovič vyzýva biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (SEAVC) Jaroslava Javorníka, aby opustil svoj úrad. Svoje výhrady zhrnul do piatich bodov: politizácia cirkvi, vyznamenanie pre prezidenta Aleksandra Vučića, ohrozenie evanjelickej identity, nátlak na niektorých farárov a pochybnosti o priebehu biskupskej voľby.
Čaplovič je pravnukom evanjelického farára a seniora Jána Čaploviča z Kovačice. Spor o vedenie cirkvi sa tak v jeho texte týka aj spoločenstva, ku ktorému má rodinný vzťah.
Čaplovič svoje stanovisko zverejnil na sociálnych sieťach v čase, keď sa tam opätovne začala šíriť petícia za Javorníkovo odvolanie. Právnu váhu internetovej petície spochybňuje, za podstatnejšie však označuje samotné rozhodnutia a pôsobenie biskupa.
Vyznamenanie pre Vučića a politické väzby
Prvou výhradou je podľa Čaploviča politizácia SEAVC a spolupráca jej vedenia s vládou Aleksandra Vučića. Tú označuje za kolaboráciu a tvrdí, že poškodzuje záujmy slovenskej menšiny aj slovenských evanjelikov v Srbsku. Ide o jeho hodnotenie politického pôsobenia vedenia cirkvi.
Konkrétnym príkladom je preňho cirkevné vyznamenanie udelené Vučićovi. Prezident Srbska prevzal 13. decembra 2023 z rúk biskupa Javorníka Rad prvého stupňa SEAVC, najvyššie cirkevné vyznamenanie cirkvi. Podľa zverejneného zdôvodnenia ho získal za zásluhy a podporu slovenskej cirkvi a ľudu v Srbsku. Čaplovič považuje toto ocenenie za nezlučiteľné s tým, ako vníma politiku Vučićovej vlády voči slovenskej menšine a evanjelikom.
Čaplovič kritizuje aj to, že Javorník podľa neho verejne nevystupuje proti krokom režimu, ktoré sa dotýkajú evanjelických komunít. Ako príklad uvádza asanáciu nemeckého evanjelického kostola v Titeli. V príspevku sa pýta, ako môže cirkevné vedenie oceňovať prezidenta a zároveň podľa neho mlčať pri zásahoch do evanjelického dedičstva.
Obava o evanjelickú identitu
Ďalšiu výhradu Čaplovič nazýva „pravoslavizáciou“ SEAVC. Tvrdí, že do jej života prenikajú pravoslávne prvky a že vedenie udržiava neprimerane úzke vzťahy s predstaviteľmi pravoslávnej cirkvi na úkor vlastnej cirkvi. Poukazuje aj na fotografiu, na ktorej podľa jeho príspevku pravoslávny cirkevný predstaviteľ bozkáva ruku biskupovi Javorníkovi.
Čaplovič výslovne zdôrazňuje, že jeho kritika nesmeruje proti pravoslávnym veriacim ani pravosláviu. Jeho námietkou je zachovanie osobitosti evanjelickej cirkvi. Rozdielne tradície môžu viesť k spolupráci, naznačuje jeho argumentácia, no nesmú podľa neho rozostriť identitu vlastného spoločenstva.
Čísla o voľbe sa rozchádzajú
Javorník bol 17. júna 2026 na synode v Novom Sade zvolený na druhé šesťročné obdobie. Bol jediným kandidátom: jeho meno navrhla Kňazská konferencia a kandidatúru následne schválilo Synodálne presbyterstvo. Cirkev po synode informovala, že za jeho pokračovanie hlasovalo „takmer 90 percent“ z bezmála stovky prítomných.
Čaplovič spochybňuje, či hlasovanie prebehlo slobodne. Tvrdí, že na Kňazskej konferencii 17. marca 2026 sa spôsob hlasovania o kandidátoch zmenil z tajného na verejný a že tomu predchádzali vyhrážky a zastrašovanie. Podľa jeho informácií hlasovalo na synode 87 delegátov za, 28 proti a dvaja sa zdržali. Ak je tento súčet správny, išlo o 117 hlasujúcich a podiel hlasov za predstavuje približne 74 percent. To sa nezhoduje s údajom cirkvi o takmer 90 percentách z bezmála stovky prítomných.
Čaplovič zároveň tvrdí, že medzi hlasujúcimi boli aj delegáti bez volebného práva; ich počet ani vplyv na výsledok však neuvádza. Dostupné verejné správy tieto podrobnosti nezávisle nepotvrdzujú. Rozdiel by mohla objasniť zápisnica zo synody. Javorník bol jediným kandidátom, čo samo osebe nedokazuje neregulárnosť voľby; Čaplovič však tvrdí, že pri tajnom hlasovaní by biskup zvolený nebol.
Otázka, či spôsob nominácie dáva priestor aj alternatívnym kandidátom, sa v minulosti objavila aj v ECAV na Slovensku. Ivan Eľko bol v roku 2024 jediným kandidátom na ďalšie obdobie vo funkcii generálneho biskupa a Peter Mihoč jediným kandidátom na biskupa Východného dištriktu. Lutherus vtedy zaznamenal pochybnosti časti duchovných a veriacich, či takýto proces nezužuje možnosť výberu. Situácie v oboch cirkvách nemožno stotožňovať, spoločná je však otázka, ako zabezpečiť dôveru v nomináciu a samotné hlasovanie.
Výhrady voči zaobchádzaniu s farármi
V poslednom z piatich bodov Čaplovič tvrdí, že niektorí farári v Srbsku čelili vyhrážkam a psychickému nátlaku pre svoje postoje, kritiku vedenia alebo odmietanie spolupráce s vládnou mocou. Takéto konanie označuje za mobbing a bossing. Vo svojom príspevku však neuvádza konkrétne mená, dátumy ani opisy jednotlivých udalostí, ktoré by bolo možné nezávisle preveriť.
Čaplovič vyzýva predstaviteľov zborov aj veriacich SEAVC na verejnú diskusiu o vedení cirkvi a osobnej zodpovednosti biskupa Javorníka, dozorcu Zlatka Šimáka a predsedu Kňazskej konferencie Branislava Kulíka. Jeho výzva pripomína, že otázka dôvery v cirkevné vedenie nie je iba slovenskou témou: aj v Srbsku sa diskutuje o tom, ako cirkev stráži svoju identitu, ako vyberá svojich predstaviteľov a ako sa zodpovedá vlastným veriacim. V čase publikovania správy nebolo verejne dostupné stanovisko Jaroslava Javorníka k Čaplovičovým obvineniam.
Redakcia Lutherusu
Foto: FB R. Čaploviča
