BRATISLAVA – Skupina evanjelických farárov sa rozhodla domáhať svojich zákonných mzdových nárokov súdnou cestou. Duchovným krátko na to prišli od vedenia ECAV predvolania na generálne presbyterstvo, akoby išlo o výsluchy. Tón listu, forma komunikácie aj zvolený postup vyvolávajú vážne obavy, že cirkev, ktorá by mala stáť na strane pravdy a spravodlivosti, sa dnes správa ako tvrdý zamestnávateľ. Duchovní hovoria o zastrašovaní, manipulácii a návrate k praktikám minulého režimu.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, ktorá má byť svedectvom Kristovej milosti a pravdy, sa dnes ukazuje v čoraz pochybnejšom svetle. Skupina evanjelických farárov, ktorá sa po márnych pokusoch o nápravu rozhodla domáhať svojich zákonných mzdových nárokov súdnou cestou, čelí v týchto dňoch tvrdému a zastrašujúcemu postupu zo strany najvyššieho vedenia ECAV.
Konkrétne ide o duchovných, ktorým bola dlhodobo vyplácaná nižšia mzda, než akú im garantuje zákon. Keď sa nedočkali nápravy v rámci cirkevných štruktúr, podali žalobu. Ich rozhodnutie brániť sa legálnym spôsobom sa však nestretlo s pochopením, ani nevyvolalo u vedenia cirkvi reflexiu. To, naopak, poslalo úradný list ako z inšpekcie práce, kde sa farárovi nariaďuje dostaviť sa na vysvetľovanie vlastných mzdových nárokov. V liste podpísanom generálnym biskupom Ivanom Eľkom a generálnou dozorkyňou Renátou Vinczeovou sa doslova píše: „Ako zamestnancovi ECAV na Slovensku Vám týmto nariaďujeme, aby ste sa v piatok 13. júna 2025 o… dostavili do zborovej miestnosti CZ ECAV na Slovensku Žilina na rokovanie generálneho presbyterstva za účelom vysvetlenia Vašich mzdových nárokov.“
List svojím obsahom i tónom pôsobí ako direktíva z podniku neskorej normalizácie. Vedenie cirkvi sa v ňom otvorene stavia do role zamestnávateľa, ktorý si nárokuje právo kázať farárom, kde a kedy sa majú dostaviť, a požaduje od nich, aby sa zodpovedali za to, že sa domáhajú vlastnej mzdy. Nezaznieva ani len náznak duchovného porozumenia, bratskej roviny či rešpektu voči službe farárov.
„Je tragikomické, že vedenie ECAV sa dnes správa ako tvrdý zamestnávateľ, ktorý si nárokuje všetky práva, no neplní si svoje základné povinnosti, predovšetkým tú, ktorú mu ukladá Zákonník práce: vyplatiť zamestnancovi mzdu v zákonom stanovenej výške,“ poznamenal jeden zo žalujúcich farárov, ktorý si neželá byť menovaný.
A pritom mzdové nároky farári už jasne a dostatočne odôvodnili, a to priamo v podaných žalobách. „Čo ešte vysvetľovať? Súd má všetky fakty a doklady, ako aj zamestnávateľ. Toto nie je rokovanie, ale nátlak. A zrejme pokus o manipuláciu,“ uviedol ten istý farár.
Z právneho hľadiska je navyše celý postup generálneho presbyterstva sporný. Tento orgán nemá kompetenciu vystupovať ako zamestnávateľ, a už vôbec nie predvolávať farárov. Zamestnávateľom je Predsedníctvo ECAV a priamym nadriadeným duchovných sú predsedníctva seniorátov.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že práve Ivan Eľko v minulosti ostro kritizoval svojho predchodcu Miloša Klátika za to, že ako generálny biskup obchádzal dištrikty a pozýval si farárov. Dnes však práve Eľko koná ešte tvrdšie.
Tento prípad sa pritom netýka len malej skupiny duchovných. Každý evanjelický farár na Slovensku má podľa zákona nárok na primeranú mzdu podľa platnej tarifnej triedy. Ak ECAV niekomu vyplácala menej, než stanovuje zákon, vzniká jej povinnosť doplatiť rozdiel. Nie je to len otázka morálky, ale zákonnej spravodlivosti.
Podľa viacerých zdrojov boli predvolania zasielané osobitne – každý farár mal iný termín. „Presne takto konali komunisti, každého si zavolali osobitne, aby ich mohli osamote nalomiť. Bez svedkov. Bez podpory. Takto sa robí nátlak. Nie dialóg,“ dopĺňa jeden z dotknutých duchovných.
Zároveň je čoraz ťažšie obhájiť rétoriku „finančnej tiesne ECAV“, na ktorú sa vedenie cirkvi odvoláva, aby nemuselo vyplatiť duchovným zákonné mzdy. Cirkvi totiž nechýbajú zdroje na služobné vozidlá, zahraničné cesty, technické vybavenie či reprezentatívne priestory. Jej najvyšší predstavitelia bývajú vo vilách alebo veľkoryso vybavených biskupských bytoch na cirkevné náklady, a pritom čerpajú ďalšie financie z Fondu finančného zabezpečenia, ktorý má slúžiť na pomoc farárom. Tento fond však nenapĺňa cirkev, ale samotné cirkevné zbory zo svojich peňazí, ktoré však o ich účele rozhodovať nemôžu.
„Cirkvi neprekáža udržiavať biskupské úrady v každom dištrikte, hoci od zborov žiada, aby sa kvôli nedostatku financií spájali. Ak by to s reformou ECAV myslela úprimne, začala by od seba – zrušila by dištrikty, vytvorila jeden biskupský úrad a ukázala, že šetrenie sa netýka len tých na konci reťazca,“ hovorí farár, ktorý zároveň dodáva: „Ak by boli dištrikty zrušené, cirkev by mala dostatok peňazí na to, aby mohla svojim duchovným vyplácať zákonom stanovené mzdy, a nie sa mi vyhrážať prepustením, lebo na tie mzdy údajne nebude mať.“
Podľa farára je teraz na vedení ECAV, aby ukázalo, či chce byť cirkvou podľa Krista, alebo len podľa vlastnej moci. A či sa bude naďalej tváriť ako neomylný správca cirkevných peňazí, alebo konečne prizná, že cirkev nesmie fungovať na báze dvojakých pravidiel – jedných pre vedenie, druhých pre duchovných.
„Ak cirkev žiada od farárov poslušnosť, nesmie ich pripravovať o dôstojnosť. Lebo ak sa stratí dôstojnosť služobníka Slova, cirkev stratí aj svoju vierohodnosť,“ dodáva farár.
Redakcia Lutherusu
Ilustračné foto: Lutherus
