V uplynulých dňoch si Slováci pripomenuli 35. výročie Nežnej revolúcie. Po tri a pol desaťročiach sa na ňu ľudia dívajú rôzne, no mnohí dodnes pripomínajú jej posolstvá, ktoré neboli naplnené.
Kedysi prenasledovali ECAV komunisti, dnes to robí kritikom cirkev
„Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu,“ napísali v novembri 1989 do programového vyhlásenia členovia Verejnosti proti násiliu. Ich zámerom bola túžba po náboženskej slobode, ktorá mala byť dosiahnutá práve cestou odluky. Istú slobodu cirkvi, samozrejme, získali. Skončil sa štátny dozor, štát už nebol tým, kto rozhodoval o umiestnení kňazov či dosadzovaní vrcholných cirkevných funkcionárov. To, čo ostalo, je finančné prepojenie štátu a registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Štátny transfer cirkvám z roka na rok rastie a aj v ECAV na Slovensku badať neslobodu v tom, že cirkev nie je schopná prehovoriť tam, kde by sa to voči štátu a jeho reprezentantom žiadalo. Cirkvi chcú byť s vládnou mocou zadobre. Od nej totiž tečú milióny do cirkevných kás.
Odluku cirkví od štátu na Slovensku podporuje vyše 60 percent ľudí. Za súčasný model je 19 percent. Ochotu prispievať cirkvám z vlastného však podľa prieskumov deklaruje len každý piaty Slovák.
Po revolúcii prevládalo presvedčenie, že ak sa cirkev odlúči od štátu, náboženské slobody sa naplnia v praxi. Pred rokom 1989 totiž mohol režim napríklad vziať nepohodlnému farárovi súhlas na vykonávanie služby, čo sa často v praxi dialo. Tí, ktorí bojovali za slobodu a pravdu, boli tvrdo prenasledovaní, čo sa pod súčasným vedením ECAV vrátilo medzi metódy boja proti tým, ktorí servilne nepoklonkujú súčasným vrcholným predstaviteľom, ale dovolia si mať vlastný názor.
Ročná cena za slobodu je len 19 eur
Za posledných 35 rokov bolo prijatých viacero zákonov, okrem iného tie, ktoré cirkvám vrátili zhabaný majetok. K odluke cirkví však nedošlo. Pritom k tomuto zásadnému rozhodnutiu už bolo celkom blízko, a to pred rokom 2019. Išlo o zákony prijímané pre financovanie cirkví. Už v roku 2010 sa za ministra Daniela Krajcera uvažovalo o rôznych variantoch, ktoré mali viesť k postupnému osamostatneniu cirkví od štátu. Prijatá verzia zákona však všetky tieto snahy poprela. Cirkvi dokonca získali každoročný balík peňazí s tým, že s peniazmi môžu nakladať, ako chcú. Dovtedy im štát prispieval na platy duchovných a prevádzku ústredí. Finančná odluka sa nepripravuje ani za súčasnej vlády. Naopak, ministerka Šimkovičová cirkvám pridala.
Požiadavka finančnej odluky cirkví od štátu pramení najmä zo skutočnosti, že cirkvám boli po páde socializmu vrátené majetky, čo by malo podľa mnohých viesť k ich sebestačnosti. Dnes je však platný systém nastavený tak, že cirkvám finančný objem nikdy neklesol, stať sa to môže len v prípade väčšieho poklesu počtu veriacich. To sa však zisťuje v desaťročných periódach.
Cirkvi proti zvyšovaniu príspevku, pochopiteľne, neprotestujú a štátni mocipáni ich zas považujú za chránený druh. Keď sa nedávno hlasovalo o zvýšení štátnych transferov, podstatná väčšina poslancov NR SR bola za. Vďaka tomu už v budúcom roku dostanú cirkvi 64 miliónov eur. Vzhľadom na počet veriacich z posledného sčítania ľudu ide o 19 € na jedného člena. To je ročná cena za slobodu.
Na druhej strane, príspevky zo štátu adekvátne nepokrývajú platové potreby duchovných. Ich mzdy kolíšu okolo hranice minimálky, niektoré cirkvi musia duchovným dokonca krátiť úväzky.
Cirkvi by mali stáť na strane slobody
Štátny transfer sa má postupne zvyšovať až na 80-miliónový balík pre cirkvi na Slovensku. Mnohí to v časoch radikálnej konsolidácie považujú za nezodpovedný krok zo strany vlády. Silnejú preto hlasy, ktoré volajú po sebestačnosti cirkví. Poslanec NR SR a evanjelický teológ Ondrej Prostredník sa pre médiá vyjadril, že zvyšujúci sa balík peňazí zo štátu sa mu javí ako kupovanie si cirkví touto vládou. „Platné znenie zákona malo v sebe zabudovaný mechanizmus každoročného navyšovania o infláciu. Ide o riešenie, ktoré vzniklo po dohode s cirkvami v roku 2019. Po piatich rokoch chce vláda v čase vážnej krízy verejných financií vzorec meniť tak, aby každoročné zvyšovanie bolo ešte výraznejšie,“ podotkol. Súčasný systém sa mu zdá nespravodlivý aj voči cirkvám, ktoré nie sú registrované a kvôli prísnym nastaveniam registráciu ani nemajú šancu získať.
Prostredník si zároveň myslí, že veriaci sa na potreby cirkvi dokážu neraz vyskladať aj sami. Príkladom sú stavby či opravy kostolov a iných cirkevných budov. Finančná zodpovednosť za svoj cirkevný zbor im teda nie je cudzia. Ak by veriaci dokázali posilniť svoje podieľanie sa na bežných výdavkoch, cirkvi by podľa Prostredníka mohli získať oveľa väčšiu slobodu. „Cirkev by mala byť nezávislá od politikov práve preto, aby im mohla nastavovať zrkadlo. Je dobré a želateľné, keď sa cirkev zapája do verejného diskurzu a podieľa sa na tvorbe rešpektujúcej a súdržnej spoločnosti. Samozrejme, musí to robiť tak, aby nezasahovala do práv a slobôd iných ľudí, a musí pri tom vychádzať z overených faktov. Je mnoho cenných príkladov z našich dejín aj z dejín iných krajín, keď cirkvi stáli na strane slobody a demokracie. Je však mnoho aj takých príkladov, keď boli cirkvi poplatné autoritárskym politikom a zatvárali oči pred tým, ako konajú v rozpore so zákonmi a morálkou,“ uviedol pre médiá.
Redakcia Lutherusu
Foto: TASR/Peter Lenhart
