Přerovskú tragédiu si prišli uctiť aj duchovný a veriaci zo Slovenska

PŘEROV – V nedeľu 16. júna sa pri príležitosti 79. výročia Přerovskej tragédie uskutočnila pietna spomienky v Přerove. Zúčastnili sa na nej evanjelický farár z cirkevného zboru Poprad-Veľká Jozef Vereščak a Juraj Puhala zo slovenskej obce Mlynica, ktorá patrí k cirkevnému zboru.

Pri pamätníku na Mestskom cintoríne v Přerove, ako aj na mieste tragickej udalosti, ktorá sa stala pred sedemdesiatimi deviatimi rokmi, si zástupcovia mesta, Zväzu karpatských Nemcov a ďalších organizácií pripomenuli 267 nevinných obetí masakru na Švédskych šanciach.

Přerov si každoročne pripomína krvavé besnenie, ku ktorému došlo mesiac po skončení druhej svetovej vojny. Pamiatku detských obetí krutej odplaty pripomína aj novo odliaty zvon Jána Pavla II. pre Kostol sv. Jána Pavla II. Vavřinec, ktorý financovali aj príbuzní zavraždených zo Slovenska. Medzi nimi bol aj Juraj Puhala zo slovenskej obce Mlynica.

„V našej obci sme tiež postavili pamätník na pamiatku tejto tragédie. Z Mlyníc bolo 34 obetí, z toho jedna tehotná. Prišli sme sem, aby sme si uctili pamiatku obetí a poďakovali mestu za takú dobrú starostlivosť o pamätník na miestnom cintoríne,“ povedal Puhala.

„Do Přerova som priniesol aj rozštiepené svetlo z Mlynice – jeden plameň horí pri pamätníku v našej obci, druhé svetlo bude umiestnené tu na cintoríne. Svetlo má úspornejší plameň, takže by malo trvať do 19. júna, keď si toto výročie pripomíname,“ dodal.

Krutá povojnová odplata sa uskutočnila v noci z 18. na 19. júna 1945. Rozhodujúcu úlohu zohral dôstojník Karol Pazúr, ktorý 18. júna nechal vytiahnuť karpatských Nemcov, Maďarov a Slovákov z vlaku, ktorý zastavil na železničnej stanici v Přerove. Tvrdil, že v transporte boli príslušníci SS, zodpovední za vojnové zverstvá.

Ľudí, ktorí nemali nič spoločné s jednotkami SS, vylúčili z transportu a odvliekli na kopec nad Přerovom. Museli sa vyzliecť do spodnej bielizne a odovzdať vrahom peniaze, šperky, vkladné knižky a dokumenty. Potom boli nemilosrdne popravení guľkou do zadnej časti hlavy.

Svedkovia si spomenuli na mužov a ženy, ktorí sa modlili a modlili k Bohu, na deti, ktoré hystericky plakali. Ale nikto nedostal šancu – nikto zo 120 žien, nikto zo 72 mužov, nikto zo 75 detí,“ povedala Daniela Novotná z kancelárie primátora.

Samozvaný pomstiteľ Pazúr požiadal miestny národný výbor v Lověšiciach o silných mužov, ktorí by kopali masový hrob. „Dvadsaťsedem mužov muselo vykopať dieru. Akt pomsty sa skončil 19. júna krátko pred 5.30 ráno, keď bol hrob s rozmermi 17 x 2 x 2 metre plný mŕtvych tiel. Podľa očitých svedkov sa hrob hýbal tri dni,“ povedal historik František Hýbl, vďaka ktorému sa táto udalosť, ktorá nemá v povojnovej histórii obdobu, dostala do povedomia širokej verejnosti. Počas totality bolo zakázané hovoriť o masakre na Švédskych šanciach.

Informovala: Petra Poláková-Uvírová
Foto: Petra Poláková – Uvírová