Dôležité je, aby sa ľudia nenechali oklamať vyfabulovanými číslami
Ivan Eľko, ktorý zastáva post generálneho biskupa, opäť názorovo otáča. Zrejme sa spolieha na krátku pamäť svojich prívržencov a dnes popiera teóriu, ktorú intenzívne hlásal pred svojím zvolením.
Cirkevným funkcinonárom na ľuďoch nezáleží
Predsedníctvo cirkvi zvolalo stretnutie s predsedníctvami všetkých štrnástich seniorátov ECAV na Slovensku. Jeho cieľom malo byť rokovanie o reštrukturalizácii cirkvi. Počas piatich rokov, odkedy je Eľko v najvyššej funkcii, pritom téma bola ignorovaná a nikam sa neposunula – no krátko pred ďalšími voľbami generálneho biskupa je zrazu na stole. Väčšina redakciou oslovených duchovných si myslí, že je to tak preto, že Eľko sa už netají ambíciou opätovne kandidovať na post generálneho biskupa.
Zrazu je teda téma reštrukturalizácie znova aktuálna, hoci napríklad minulý rok Eľko – predseda reštrukturalizačnej komisie – ani raz nezvolal zasadnutie k tejto téme. Ne-existuje teda ani žiadna správa o tom, či sa reštrukturalizačný proces niekam posunul.
Najväčší a pre mnohých do očí bijúci paradox je fakt, že na margo najnovšieho písomného dokumentu k reštrukturalizácii sa Eľko vyjadril, že je za zachovanie súčasného stavu – to znamená generálneho biskupského a dvoch dištriktuálnych biskupských úradov. Pritom počas éry biskupa Klátika práve Eľko patril k najhlasnejším kritikom tohto modelu. Opakoval, že GBÚ treba zrušiť, pretože, ako uviedli niektorí z bývalých zamestnancov GBÚ, eľkovci sa o nich hanlivo vyjadrovali, že tam sedí kopa „darmožráčov“. „Je to jasné, teraz tvrdí opak, pretože zrazu zistil, akú rozsiahlu agendu má generálny biskupský úrad, a že by teda nezvládol mať na starosti aj dištrikt aj generálnu úroveň (ako sa to uvažovalo pri modeli troch dištrikov, ktorý Eľko preferoval, pozn. red.). Pritom všetci vieme, že Eľko neurobil nič, iba od bývalého vedenia cirkvi prevzal hotové projekty a ich návrhy. Väčšinu z toho však on a jeho ľudia nedotiahli alebo zbabrali,“ myslí si redakciou oslovený duchovný, ktorý tvrdí, že ak Eľka znovu zvolia za generálneho biskupa, doba temna a úpadok medzinárodných vzťahov ECAV bude pokračovať, čo bude cirkev naďalej poškodzovať. Už teraz podľa jeho slov mnohé zbory živoria pre povinnosť platiť tzv. výpalné a je otázne, ako podotkol, s čím by vyrukoval Eľko v prípadnom ďalšom funkčnom období. Podľa duchovného ale Eľkovi ani Vinczeovej a ďalším funkcionárom na dištriktoch na ľuďoch ani zboroch nezáleží: „Peniaze sa im sypú zo štátu aj z cirkevných zborov či nájmov, takže sa budú mať ako zvieratká v žite ďalších šesť rokov. Či zbory zaniknú, alebo nie, ich netrápi, pretože aj majetok zlúčených alebo zaniknutých zborov bude patriť cirkvi a oni si s ním naložia, ako sa im to bude hodiť.“
Tri dištrikty už po novom nevyhovujú
V najnovšom dokumente k reštrukturalizácii, ktorý sa javí byť ako kompilát toho, čo dávnejšie spracoval dnes už nebohý exriaditeľ GBÚ Dušan Vagaský, absentujú nové a situáciu zásadne riešiace informácie. Opakujú sa v ňom konštatovania o modeli usporiadania do troch dištriktov s prerozdelením terajších seniorátov a umiestnením sídel v Bratislave, Zvolene a Prešove. Pri tomto modeli, ktorý kedysi žiadali uplatniť ľudia blízki Eľkovi, by tzv. bratislavský dištrikt plnil úlohu štatutárneho zástupcu ECAV navonok, uvažovalo sa aj o rotujúcom predsedníctve. Agendu súčasného generálneho biskupského úradu by prevzala kancelária v Bratislave, ktorá by riešila personálne či mzdové otázky pre celú cirkev, rovnako aj celocirkevné programy a pod.
V časoch, keď cirkev viedol biskup Klátik, bol model troch dištriktov vyzdvihovaný najmä vtedajšou „opozíciou“ snažiacou sa dostať k moci. To sa im po nelegitímnych voľbách aj podarilo, no na tri dištrikty zmenili názor. Dnes hovoria, že toto usporiadanie by prinieslo vyššiu pracovnú záťaž hlavne pre generálneho resp. predsedajúceho biskupa, ktorý by sa okrem súčasných povinností musel starať aj o zbory a senioráty v treťom dištrikte. To sa Eľkovi zrejme nepozdáva, najmä vzhľadom na ambície sedieť na biskupskom mieste aj ďalších päť rokov po tohtoročných voľbách.
Model troch dištriktov nový dokument analyzoval aj po finančnej stránke, aj keď prezentuje, že ide len o odhad. Polemizujú o tom, aký dopad by malo rozdelenie štátneho príspevku na tri dištrikty. Tvrdia, že súčasné dištrikty by dostali menej ako teraz, čo by malo negatívny dopad na ich činnosť. Inou možnosťou je vyčleniť pre tretí dištrikt ďalšiu čiastku z celkového príspevku, čo by údajne znamenalo menej na mzdy či celocirkevné aktivity. Pri zohľadnení predpokladu, že tretí dištrikt by potreboval nových pracovníkov, v závere analýzy odhadujú, že model troch dištriktov by si vyžiadal okolo 56 tisíc eur navyše.
Zrušenie dištriktov prezentujú ako nevýhodné, hrajú o teplé miestečká
V rámci reštrukturalizačných úvah sa zaoberali aj alternatívou jedného dištriktu – teda zrušením súčasných dištriktov a usporiadaním správy cirkvi do schémy: generálna cirkev-senioráty-zbory. K tomuto modelu sa však od prvých riadkov vedenie cirkvi stavia odmietavo, keď propaguje úlohu dištriktov pri personálnych otázkach v zboroch, zriaďovaní škôl a pod. Pritom sú to všetko kompetencie, ktoré možno zabezpečovať aj priamo z „centrály“ bez zbytočných medzistupňov a tým pádom aj vysokých nákladov na chod dištriktov a ich biskupských úradov. Zrušenie dištriktov podložili finančným porovnaním, kde sami konštatujú, že pri ich neexistencii by napríklad minulý rok ECAV ušetrila vyše 194-tisíc zo štátneho transferu. K tomu treba pripočítať zisky dištriktov z prenájmu budov, ktoré sú podľa nich dokopy cca 90-tisíc €. Spolu by bol teda pri zrušení dištriktov príjem do ECAV vyšší o cca 285-tisíc €, pri prenajatí priestorov v majetku dištriktov by mohol byť ešte o 50-tisíc vyšší. Proti tomu však argumentujú tým, že by vzrástli náklady na generálnej cirkvi hlavne na platoch, keď uvažujú o ďalších tajomníkoch a farároch, ktorí by pomáhali seniorom. Pomocným duchovným rátajú aj náklady na byty, kde uvažujú o 800-eurových nájmoch pre jedného. Pritom cirkev si nič prenajímať nemusí, má dostatok vlastných priestorov a je na uváženie operovať so sumou 800 €, bez uvedenia príkladu, kde sa takýto nájom skutočne platí.
Vo výsledku sa tak dopočítali k tomu, že model jedného dištriktu by bez výpomoci farárov priniesol 279-tisíc zisku, s pomocnými farármi by sa dostal do 35-tisícovej straty.
Tento výpočet je však zavádzajúci a demagogický. Neobjektívne ho nastavili tak, aby vyznel v neprospech modelu zrušenia dištriktov. Do výpočtu totiž autori analýzy zahrnuli len momentálny čistý zisk z podnikateľskej činnosti, teda nájmu, a vôbec nepočítajú s cirkevnými príjmami, teda povinnými platbami z cirkevných zborov. Ak si len obyčajný laik uváži, že Východný dištrikt zarobí na nájme 306-tisíc, iba málokto uverí verzii o stratovosti tohto modelu. Podobne je to aj s výnosmi Západného dištriktu v sume cca 382-tisíc, z toho príjmy z nájmu boli 94-tisíc. V skutočnosti teda podľa oslovených odborníkov treba počítať s výnosmi z oboch dištriktov vo výške okolo 1,2-milióna, ktoré by v prípade zrušenia nákladných dištriktov ostali v centrálnej cirkevnej kase. „Zakrývajú tým fakt, že zrušenie dištriktov by bolo ekonomicky výhodné, hrajú skôr o to, aby ostali teplé miestečká pre dvoch biskupov a suitu okolo nich, vrátane rodinných príslušníkov. Ide prevažne o ľudí, ktorým nevonia práca v cirkevných zboroch a nájdu sa aj vyštudovaní farári, ktorí v zbore nikdy reálne nepracovali. Flek na biskupskom úrade je pre nich bezpochyby pohodlnejší a výnosnejší ako farárska mzda,“ myslia si oslovení duchovní.
V skutočnosti pri reálnom pohľade na reálne čísla nik súdny nepochybuje o tom, že zrušenie dištriktov by bolo pre cirkev obrovským prínosom, preto je dôležité, aby sa ľudia nenechali oklamať vyfabulovanými číslami, ale reálne si vedeli vypočítať pravdivé údaje.
Eľko sa opäť snaží obísť cirkevné zbory
V predvolebnej propagačnej analýze ešte rozoberajú model tzv. cirkevných VÚC. Táto alternatíva podľa nich predpokladá, že by boli zrušené dištrikty a senioráty v súčasnej podobe boli by nahradené novými seniorátmi, ako strednou úrovňou správy, ktoré by geograficky kopírovali kraje v usporiadaní štátu (VÚC). Cirkev by teda mala osem seniorátov. Podsúvajú ju ako ekonomicky najvýhodnejšiu a najefektívnejšiu formu správy. Nie je však podľa nich realizovateľná v krátkej dobe.
Záverom uvádzajú, že súčasné nastavenie cirkevnej správy sa javí komplikované a treba sa ním zaoberať. Neodpovedajú však na otázku, prečo im táto téma bola takmer 5 rokov ľahostajná a Eľko ju znova vytiahol až v rámci začínajúcej kampane v snahe byť znova za každú cenu zvolený za generálneho biskupa. Isté však je, že v dohľadnej dobe so zmenou štruktúry cirkvi nehodlajú hýbať, nakoľko sa ukázala byť výhodnou – pre biskupov a ich prívržencov.
Duchovným prekáža aj fakt, že návrh reštrukturalizácie cirkvi ide do cirkevných zborov až po zborových konventoch, kde to mohli veriaci prediskutovať, ak sa vôbec demagogicky predložené informácie do cirkevných zborov dostanú. Eľko sa zrejme opäť snaží obísť cirkevné zbory, a preto uvedomelí farári veriacim odporúčajú, aby sa pýtali duchovných vo svojich zboroch na tento návrh, a žiadali si o ňom rokovať na presbyterstve či konvente, a dali k nemu svoje stanovisko.
Foto: printscreen redakcie
