Z projektu vraj odišli pre nedostatok financií. V čase, keď mal majetok trojmiliónovú hodnotu, v ňom však naďalej figurovali
ŠTRBA – Pochybné prepojenia v súvislosti so zariadením pre seniorov v Štrbe, ktorému šéfuje dozorca Tatranského seniorátu Tomáš Hyben, po agresívnom prevzatí Tranoscia zvolený za podpredsedu jeho predstavenstva, vyvolali odozvu aj v radoch Strediska evanjelickej diakonie (SED) v Košeci. Práve ono malo stáť pri zrode neziskovej organizácie Dom seniorov Tatranská Štrba.
Správca – štatutár SED v Košeci Ľubomír Marcina zaslal Lutherusu stanovisko strediska, v ktorom sa ohradzuje voči podľa neho „zavádzajúcim a účelovo vykonštruovaným tvrdeniam publikovaným v časopise Lutherus, č. 18, strana č. 10.“ Tvrdí, že majú poškodzovať česť a rokmi budované dobré meno SED Košeca a jej predstaviteľov. Argumentuje pritom, že SED Košeca spoluzaložením neziskovej organizácie Charitatívno-diakonický domov sociálnych služieb, n. o. v roku 2008 neporušilo žiadne cirkevnoprávne predpisy ECAV na Slovensku, interné predpisy Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku ani iné zákony v SR. Tým zároveň potvrdzuje, že košecké stredisko skutočne spoluzakladalo spomínaný Dom seniorov.
So súčasnými aktivitami nechcú mať nič spoločné
Podľa vyjadrenia, ktoré zaslal Ľ. Marcina, bolo zámerom SED Košeca v spolupráci s obcou Štrba vybudovať zariadenie sociál-
nych služieb tak, že obec Štrba poskytne budovu bývalej základnej školy a SED Košeca zabezpečí finančné prostriedky na jej rekonštrukciu a know-how na prevádzku zariadenia. „Tento zámer sa však z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov vplyvom vypuknutia celosvetovej finančnej krízy v roku 2009 nepodarilo realizovať a z toho dôvodu SED Košeca následne z projektu odstúpilo a žiadnym spôsobom sa ďalej nepodieľalo ani sa nepodieľa na riadení, ani na činnosti neziskovej organizácie, a ani nedisponuje o jej činnosti žiadnymi informáciami, nakoľko žiadny z predstaviteľov ani zástupcov SED Košeca nie je členom orgánov danej neziskovej organizácie,“ píše sa v stanovisku, ktoré tak naznačuje, že Stredisko evanjelickej diakonie sa od súčasných aktivít Tomáša Hybena pod Tatrami dištancuje a nechce s ním mať nič spoločné. Argument, že z projektu vycúvali pre nedostatok finančných prostriedkov však naráža na skutočnosť, že ešte v roku 2014, keď mala organizácia majetok za tri milióny eur, práve Ľ. Marcina stále figuroval v orgánoch neziskovej organizácie.
Zákony vraj neporušili, otázku o štatúte však ignorujú
Snahu nespájať sa akýmkoľvek spôsobom s krokmi, ktoré v Štrbe podniká Tomáš Hyben, podčiarkuje aj fakt, že diakonia v Košeci podľa slov Ľ. Marcinu figuruje ako zakladateľ neziskovky len preto, že zákon neumožňuje vykonať zmenu. Cituje pritom § 5 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby: „Po zápise neziskovej organizácie do registra nie je možné zmeniť, vymazať alebo doplniť zakladateľa.“ Dodáva pritom, že z tejto skutočnosti už vyše 10 rokov pre SED Košeca nevyplývajú žiadne práva, povinnosti, zodpovednosť ani benefity a SED Košeca ani žiadny z jej predstaviteľov nikdy v tejto súvislosti nezískali žiadne finančné či iné benefity.
Lutherus preto Ľ. Marcinovi položil otázku, prečo chcela SED Košeca vybudovať domov pre seniorov práve v Štrbe – keďže samotná Košeca je takpovediac na druhom konci republiky. Vyjadril sa, že SED Košeca vstúpila do projektu vybudovania zariadenia sociálnych služieb pod Tatrami, pretože v tej dobe vnímala značný potenciál záujmu o využívanie služieb takéhoto zariadenia
v strategicky zaujímavej lokalite v zdravom prostredí s dobrou dopravnou dostupnosťou. Redakciu preto zaujímalo, či má košecké diakonické stredisko, ktoré spadá pod Ústredie Evanjelickej diakonie v Bratislave, vo svojom štatúte zakotvené, že môže vytvárať vlastné strediská a zároveň či tento krok schválil aj niekto kompetentný z ústredia. Ľ. Marcina však poskytol len vyhýbavú odpoveď: „Založením neziskovej organizácie SED Košeca neporušila žiadne vtedy platné cirkevnoprávne predpisy ECAV na Slovensku ani interné predpisy Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku, ktoré by zakazovali alebo iným spôsobom obmedzovali SED Košeca pri založení takejto organizácie.“ Nevysvetlil tak, ako sa k podobnej iniciatíve stavia štatút strediska a či išlo o svojvoľnú aktivitu, alebo sa to dialo s „požehnaním“ nadriadenej inštitúcie.
Boli príčinou peniaze?
Pochybnosti vyvoláva stanovisko SED Košeca aj v konštatovaní, že z projektu odstúpili pre chýbajúce peniaze. Lutherus disponuje informáciou, že v roku 2014, keď Charitatívno-diakonické stredisko malo majetok obstaraný zo štátneho rozpočtu v hodnote 2,27-milióna eur, a celkový majetok dosahoval hodnotu tri milióny, Ľubomír Marcina bol stále v dozornej rade. Spoločne s niekdajším generálnym biskupom Júliusom Filom tak dohliadal na pomerne slušný majetok neziskovky. Je teda legitímne sa pýtať, z akého dôvodu Ľ. Marcina s J. Filom naďalej zastávali posty v týchto orgánoch a či mali z funkcií nejaký prospech. Ľ. Marcina tvrdí, že napriek tomu, že SED Košeca z projektu odstúpilo a finančne projekt nerealizovalo, poskytlo organizácii v súvislosti so začatím prevádzky zariadenia sociálnych služieb bez nároku na akúkoľvek odmenu mnohé konzultácie a cenné rady „a svojimi skúsenosťami a znalosťami pomohlo k vytvoreniu dnes úspešne fungujúceho zariadenia, ktoré slúži viac než stovke odkázaným klientom, dáva prácu desiatkam zamestnancov a je zázemím pre mnohé aktivity ECAV. Členom dozornej rady som bol aj v roku 2014, nakoľko z už uvedených dôvodov som bol ako človek s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti poskytovania sociálnych služieb pre seniorov k tomu neziskovou organizáciou oslovený. Hospodárenie neziskovej organizácie bolo v zmysle zákona riadne preverované audítorom. Funkcia člena dozornej rady bola a je v zmysle zákona bezplatná a ja osobne ani žiaden predstaviteľ SED Košeca nikdy nezískal v súvislosti s tým žiadny finančný ani iný prospech. Od tej doby nie som ja ani iný predstaviteľ SED Košeca členom žiadneho orgánu v tejto organizácii,“ uviedol s tým, že čo sa týka Júliusa Fila, nemá
o jeho aktivitách žiadne informácie.
Pochybnostiam okolo zakladania neziskových organizácií, eseročky a budovania zariadenia, tak zrejme tak skoro koniec nebude. V prípade zariadenia v Tatranskej Štrbe totiž zostáva nezodpovedaných ešte priveľa otázok, ktoré si dnes už všímajú aj svetské médiá na celoslovenskej úrovni. Je teda aj na cirkvi, ktorej sa kauza – hoci nepriamo – dotýka, aby verejnosti transparentne vysvetlila, o čo pod Tatrami skutočne ide a kto z toho profituje.
Redakcia Lutherus
