Médiá pred krátkym časom zverejnili správu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorá sa týka cirkví na Slovensku. Prináša údaje o kontrole, ktorá bola zameraná na financovanie cirkví z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Zo správy rezonuje výsledok hovoriaci o tom, že počet veriacich na Slovensku klesá, ale príspevky cirkvám sa zvyšujú. NKÚ tiež apeluje na zmenu systému, ktorý eviduje dáta. Tvrdí, že je zastaraný a evidencia nezodpovedá normám doby. Ministerstvo vedie evidenciu všetkých cirkevných právnických osôb, zoskupuje údaje o registrovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach, združeniach cirkví, organizačných zložkách cirkví s právnou subjektivitou (medzi nimi aj cirkevné zbory) či účelových zariadeniach. Dokopy ide o asi tri tisícky subjektov.
V správe kontrolného úradu však rezonuje najmä problematika financovania cirkví. Uvádza, že viac ako 97 percent peňazí zo štátneho transferu bolo použitých na platy farárov. Konštatuje však, že „podľa údajov zo sčítania obyvateľov počet veriacich na Slovensku klesá, výška príspevku štátu na fungovanie cirkví a náboženských spoločností má, naopak, stále stúpajúci trend“. Od nového roka sa financovanie cirkví riadi prijatou novelou, ktorá nastavila nový výpočet valorizácie štátneho príspevku pre cirkvi. Zvyšovať sa bude na základe minimálnej mzdy. Kontrolný úrad konštatuje, že autori zákonnej úpravy predpokladali v tomto roku zvýšenie príspevku o 7,9 percenta oproti roku 2024, v roku 2026 už o 9,7 percenta oproti roku 2025 a v roku 2027 o 12,9 percenta oproti roku 2026. V konfrontácii s tým poukazujú na pokles počtu veriacich v priebehu posledných dvoch desaťročí až o 17,4 percenta.
Katolícki biskupi v tomto kontexte zdôraznili, že zmena vo výške štátneho príspevku cirkvám reagovala na neúmerný rozdiel v raste transferu a raste minimálnej mzdy za posledné štyri roky. Nový zákon podľa nich reflektuje aj zmeny v počte veriacich pre každú cirkev osobitne. Ak konkrétnej cirkvi klesne alebo stúpne počet členov o viac ako desať percent, tak sa upraví aj príspevok od štátu. ECAV na Slovensku vo vyjadrení pre médiá uviedla, že porovnávať v absolútnom vyjadrení pokles počtu členov a nárast príspevku štátu na podporu cirkví vedie k záverom, ktoré môžu podporovať negatívny náhľad na cirkvi v celospoločenskom rozmere. Podľa slov tajomníčky ECAV pre médiá Nunvářovej je výpočet príspevku štátu viazaný na zákonom definované referenčné veličiny (aktuálne je to minimálna mzda) a počet členov cirkví podľa sčítania obyvateľov.
„V percentuálnom vyjadrení k celkovým výdavkom štátneho rozpočtu príspevok štátu na podporu činnosti cirkví v roku 2020 predstavoval 0,1964 percenta, v roku 2024 to bolo 0,1948 percenta, z čoho sa dá konštatovať, že príspevok v priebehu posledných piatich rokov nerástol (v pomere k celkovým výdavkom štátu), ale mierne poklesol,“ povedala. Prudký nárast minimálnej mzdy označila za najdramatickejší faktor, ktorému cirkvi čelia. Podľa zverejnených informácií v prípade ECAV v súčasnosti štátny transfer pokrýva dve tretiny výšky platu duchovného, zvyšok má ísť z vlastných zdrojov cirkvi.
Závery Národného kontrolného úradu sa mnohým ľuďom z prostredia cirkvi javia ako nespravodlivé a tendenčné. Poukazujú najmä na komunistickú minulosť jeho šéfa Ľ. Andrassyho, u ktorého zrejme pretrváva negatívny postoj k cirkvám prezentovaný bývalým režimom. Práve za tým vidia fakt, že NKÚ prekáža zvyšovanie transferu pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Viacerí pritom pociťujú návrat ku komunistickému mysleniu, a tak vyjadrujú obavy o ďalšiu existenciu cirkví na Slovensku – aj v súvislosti s aktuálnym spoločensko-politickým dianím.
História financovania cirkví
V roku 1948 bol prijatý zákon o financovaní cirkví, podľa ktorého štát hradil všetky výdavky spojené s fungovaním cirkví. Zároveň zabavil všetok cirkevný majetok. Finančným pripútaním chcel zvýšiť kontrolu nad cirkvami – určoval počet duchovných, obsadzovanie biskupských postov, stavbu a opravy kostolov.
V osemdesiatych rokoch, keď začala silnieť opozícia proti režimu, v prostredí podzemnej cirkvi začala rezonovať požiadavka odluky od štátu. Išlo však najmä o zrušenie štátneho dozoru nad cirkevným životom. Táto požiadavka bola aj jednou z prvých, ktoré sa nastolili počas novembrových udalostí v roku 1989. V roku 1990 bol zrušený dozor štátu nad cirkvami, tie si slobodne začali ustanovovať svojich predstaviteľov. Bol tiež prijatý zákon o zmiernení krívd, ktoré štát spáchal počas totality, a cirkvám sa začal vracať majetok. Proces reštitúcií cirkevného majetku ešte nie je úplne ukončený.
Od roku 2000 sa skupiny zložené zo zástupcov cirkví a štátu snažili vypracovať nový model financovania cirkví. Po diskusiách sa prestalo uvažovať o tzv. daňovej asignácii alebo o modeli cirkevnej dane. Expertné skupiny sa dohodli len na čiastkovej úprave, podľa ktorej mal štát prispievať len na istý počet duchovných podľa počtu veriacich tej-ktorej cirkvi.
Súčasný zákon umožňuje iba registrovaným cirkvám a náboženským organizáciám dostávať príspevok zo štátneho rozpočtu. Z celkového počtu 18 registrovaných cirkví sa štyri rozhodli dobrovoľne vzdať nároku na štátne financovanie. V rámci prideľovania finančných prostriedkov z verejných zdrojov vedie rímskokatolícka cirkev s najväčším počtom veriacich.
Väčšina príspevku, viac ako 90 percent, je zvyčajne vyčlenená na financovanie platov duchovných a laikov. Z týchto prostriedkov sa kryjú odvody. Zvyšná časť je využívaná na podporu bohoslužobných a charitatívnych aktivít, ako aj na hradenie nákladov spojených s energiou, stravovaním a inými potrebami. Cirkev má samostatné rozhodovacie právo týkajúce sa alokácie týchto príspevkov; štát nezasahuje do konkrétnych rozhodnutí o ich využití. V súčasnosti neexistuje štátna regulácia výšky platov duchovných, ale cirkevné organizácie sú povinné predkladať ministerstvu kultúry správy o hospodárení so štátnou dotáciou, čo prispieva k transparentnosti a dohľadu nad využívaním týchto verejných finančných prostriedkov.
Do konca roka 2019 bolo financovanie cirkví zamerané na počet duchovných; hlavným cieľom bolo zabezpečiť finančné prostriedky na mzdy kňazov a duchovných v rámci cirkevných organizácií. Platové štruktúry pre duchovných boli stanovené tabuľkovo a záviseli od ich pozície a odpracovaných rokov v duchovnom povolaní. Toto nastavenie umožňovalo systematické a jasné pridelenie finančných prostriedkov na základe špecifikácií týkajúcich sa každého duchovného a jeho služby v rámci cirkvi.
Farári evanjelickej cirkvi mali v minulom roku priemerný mesačný príspevok zo štátu vo výške 700 eur. Cirkvi však nie sú výlučne závislé od štátnych finančných prostriedkov. Môžu prispievať na mzdy zamestnancov aj z vlastných zdrojov.
Redakcia Lutherusu
Foto: Thema
