LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Tranoscius sa konalo 25. apríla. Z približne 400 akcionárov prišlo osobne len asi 20. Väčšina hlasov bola zastúpená prostredníctvom plných mocí, pričom stovky hlasov ovládalo niekoľko jednotlivcov. Takýto model neodzrkadľuje demokratickú správu kresťanského vydavateľstva – skôr dokumentuje jeho postupnú izoláciu a stratu dôvery.
Tento stav má korene v roku 2019, keď bolo vedenie Tranoscia zvolené pochybným spôsobom. Rozhodujúci vplyv získali osoby s hromadnými plnými mocami. Prakticky to znamenalo, že niekoľko jednotlivcov ovládlo desiatky až stovky hlasov a takto určilo nové zloženie orgánov spoločnosti. Táto zmena je vo verejnosti často označovaná ako „privatizácia“ Tranoscia. Súd neskôr rozhodol, že zvolenie nového predstavenstva a dozornej rady v roku 2019 bolo neplatné. Napriek tomuto rozhodnutiu však aktuálne vedenie zostalo pri moci, pričom sa odvolávalo na následné valné zhromaždenie, ktoré už priebeh voľby formálne „potvrdilo“.
Zbavenie dôvery, strata záujmu
Po týchto udalostiach došlo k zjavnej rezignácii mnohých akcionárov – vrátane cirkevných zborov, seniorátov aj jednotlivcov – na aktívnu účasť v správe spoločnosti. „My sme tam boli, ale len ako štatisti,“ hovorí jeden z dlhoročných akcionárov, ktorý si želá ostať v anonymite. „Hlasovali tam ľudia, ktorí nemajú so skutočnou kresťanskou vydavateľskou prácou nič spoločné. Po rokoch stagnácie nemajú ani chuť, ani odvahu priznať si chyby.“
Nezáujem dokumentuje aj skutočnosť, že valné zhromaždenia sú uznášaniaschopné len vďaka tomu, že niekoľko jednotlivcov si navzájom prepožičiava plné moci, často v stovkách hlasov, ktoré patria seniorátom.
Tranoscius nevypláca ani dividendy, keďže zisky slúžia na krytie straty vo výške okolo 100 000 eur, ktorú vytvorilo nové vedenie po svojom nástupe. Reálny výnos pre akcionárov je nulový. Okrem toho sú akcie spoločnosti neobchodovateľné – neexistuje žiadny sekundárny trh a väčšina akcionárov, ktorí by ich chceli predať, naráža na nemožnosť prevodu mimo uzavretého okruhu.
Darčekové predmety namiesto literatúry
Správa za rok 2024 uvádza, že Tranoscius predával až 21 rôznych sprievodných produktov, medzi ktoré patria šiltovky, náramky, šperky, parfumované sviečky či pastelky. Tento posun od vydavateľskej činnosti k predaju tzv. darčekového tovaru vyvoláva medzi viacerými akcionármi a čitateľmi vážne pochybnosti o prioritách vedenia spoločnosti. Namiesto sústredenia sa na hlavné poslanie – vydávanie kvalitnej kresťanskej literatúry a posilňovanie viery – sa Tranoscius venuje čoraz viac oblasti, ktorá má skôr charakter merchandisingu. Hoci rozšírenie ponuky môže byť zo spotrebného hľadiska zaujímavé, z pohľadu duchovného a kultúrneho rozmeru ide o krok, ktorý oslabuje identitu a dôveryhodnosť značky Tranoscius.
Úpadok čitateľskej základne
Správa Tranoscia za rok 2024 potvrdzuje aj pretrvávajúci pokles čitateľskej základne. Periodikum Evanjelický posol spod Tatier malo na konci roka len 1 316 predplatiteľov – z toho 1 063 fyzických osôb a 253 právnických. Iné tituly, ako napríklad Cirkevné listy (18 predplatiteľov) či Dúha (70 predplatiteľov), vykazujú ešte nižšie čísla. Správa akciovej spoločnosti Tranoscius za rok 2024 odhaľuje viacero vážnych problémov v oblasti vydavateľskej činnosti. Upozorňuje najmä na extrémne nízke náklady niektorých titulov, stagnáciu čitateľskej základne Evanjelického posla spod Tatier a rastúce náklady na tlač, ktoré sa už premietli aj do zvýšenej ceny periodika. Pre predplatiteľov aktuálne jedno dvojčíslo (32 strán) stojí 3 eurá, v bežnom predaji 3,50 eura. Hoci správa formálne konštatuje, že náklady na tlač a služby vzrástli, chýba otvorené odôvodnenie cenovej úpravy alebo snaha vysvetliť čitateľom, čo tým získajú.
Celkový obraz podčiarkuje skutočnosť, že viaceré knihy vychádzajú v minimálnych nákladoch – niekedy len v desiatkach kusov. Jedným z najprekvapivejších údajov v správe je informácia o tom, že niektoré knižné tituly boli vydané v minimálnych počtoch. Publikácia Rút vyšla len v náklade 72 kusov, čo vyvoláva otázky o zmysluplnosti takéhoto vydania. Nie je jasné, či ide o preklep, alebo o reálny údaj – vedenie spoločnosti sa k nemu zatiaľ verejne nevyjadrilo.
Financovanie z verejných zdrojov
Ďalšou slabinou, na ktorú správa otvorene upozorňuje, je závislosť od grantov a garantovaných odberov. Mnohé knižné publikácie by podľa údajov v dokumente nevznikli bez podpory samospráv alebo verejných inštitúcií, ktoré zabezpečili ich odber vopred, ešte pred samotným vydaním.
Tento model je podľa odborníkov neudržateľný a netransparentný. Vydavateľstvo by malo stáť na reálnom záujme čitateľov, nie na dotáciách a dohodách „na istotu“. Inak sa z neho stáva inštitúcia fungujúca vo vnútri bubliny, kde sa úspešnosť meria podľa počtu podpísaných grantových zmlúv, nie podľa reálneho dosahu na spoločnosť a cirkev.
Sebachvála bez reflexie
Celkový tón výročnej správy pôsobí ako nepretržitý výpočet „úspechov“, pričom neobsahuje ani jednu kritickú vetu. Chýba reflexia, chýba priznanie problémov, chýba uvedomenie si zlyhaní, ktoré sú zjavné aj bez čítania medzi riadkami.
Takýto prístup pôsobí ako nevierohodný a obranný, akoby sa vedenie Tranoscia snažilo samo seba presvedčiť o tom, že všetko ide správne – napriek tomu, že údaje v tej istej správe hovoria presný opak.
Riaditeľ Tranoscia sa na valnom zhromaždení pochválil, že vydavateľstvo sa v roku 2024 zúčastnilo na programe osláv 80. výročia SNP. V rámci podujatia bola predstavená kniha Puknutý kaleidoskop, po ktorej nasledoval príchod prezidenta SR. Ako riaditeľ uviedol doslova: „Tranoscius bol predskokanom pána prezidenta.“
Tento výrok vyvolal na zhromaždení úsmev, no zároveň aj otázku, či je účasť na ceremoniáli s politickou reprezentáciou skutočným vrcholom vydavateľskej práce kresťanskej inštitúcie, ktorá má vo svojom poslaní evanjelizáciu a duchovnú formáciu.
Opadávajúca omietka
Vedenie zároveň avizovalo plán rekonštruovať predajňu Tranoscia na kaviareň, čím chce priestory zatraktívniť pre verejnosť. Realita je však zatiaľ iná: z boku budovy v Liptovskom Mikuláši opadáva omietka a stav predajne zodpovedá skôr chátrajúcej prevádzke než modernému kultúrnemu centru.
Na porovnanie: v Dolnom Kubíne predajňu Tranoscia opravil miestny cirkevný zbor, zatiaľ čo v domovskom sídle v Liptovskom Mikuláši nie je jasné, kto sa rekonštrukcie ujme. Budova vydavateľstva tak zostáva aj vizuálnym symbolom stagnácie a zanedbania, ktoré sprevádzajú jeho vnútorné procesy.
„Výročná správa za rok 2024 nepriniesla nádej. Namiesto misie vidíme darčekové predmety, namiesto stratégie sebachválu, namiesto čitateľov čísla, ktoré už takmer nič neznamenajú. Tranoscius sa mení na inštitúciu bez dôvery – voči čitateľom, akcionárom aj vlastnému poslaniu,“ konštatujú akcionári.
R
Foto: Lutherus
