ŽILINA – Júnová synoda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku bola svedkom vystúpenia, ktoré sa zapísalo do pamäti viacerých účastníkov. Synodál Tomáš Hyben apeloval na dôsledné dodržiavanie poriadku a disciplíny, pričom nešetril slovami ako: „Musíme mať odvahu ku konaniu disciplíny“ alebo „Buď budete fungovať podľa pravidiel, alebo choďte preč“. Silné vyjadrenia mali zjavne zasiahnuť tých, ktorí v cirkvi podľa neho porušujú predpisy. No práve jeho vlastná životná situácia vyvolala množstvo otázok, najmä o dôveryhodnosti, konzistentnosti a mlčaní tých, ktorí by mali zabezpečovať spravodlivosť.
Podľa súdnych dokumentov je Tomáš Hyben účastníkom rozvodového konania, ktoré súd charakterizuje ako prípad so zvýšeným napätím a pretrvávajúcimi konfliktmi. Jeho manželka opísala incidenty, ktoré podľa nej vážne narušili pokojné domáce prostredie. V noci sa údajne dobýjal do domu, kričal, hádzal kamene a vylomil dvere a deti sa podľa jej výpovede zobudili s plačom.
Súd návrhu matky na výlučné zverenie detí síce nevyhovel, no zároveň skonštatoval, že návrh otca na tzv. striedavú starostlivosť nie je v tejto fáze dôvodný. Potrebuje ďalšie dokazovanie. Z výpovedí matky vyplýva, že Hyben podľa nej používal deti ako prostriedok v konflikte a zanedbával ich potrebu pravidelného režimu. Deti nechával u svojej matky alebo ich brával na výlety so sekretárkou a neskoro večer ich vracal matke.
O to väčšie prekvapenie vyvolalo, keď ten istý muž na synode ECAV vystúpil ako horlivý zástanca disciplíny. „Pre niektorých z nás to bolo zarážajúce. V miestnosti zavládlo zvláštne ticho,“ uviedol jeden z prítomných duchovných, ktorý si praje zostať v anonymite. „Človek v takejto situácii sa postaví pred cirkev a hovorí nám, ako máme dodržiavať pravidlá. Boli sme z toho v rozpakoch.“
Na synode nezaznela žiadna výzva na zdržanlivosť, nepadol žiadny návrh na odstúpenie. A predovšetkým, nezaznamenali sme žiadnu reakciu vedenia ECAV, ktoré by situáciu riešilo alebo aspoň komentovalo. Hyben ostáva synodálom, ďalej vystupuje v mene cirkvi a jeho výzvy na poriadok a tresty zaznievajú bez kontextu jeho vlastného života.
Rozdielny meter sa stáva čoraz zreteľnejší. Mnohí si v tejto súvislosti spomenuli na prípad farára Ivana Muchu, ktorý pred rokmi tiež prechádzal rozvodom. V jeho prípade však cirkevná reakcia prišla okamžite. Vtedajší biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol ho verejne kritizoval, cirkevní funkcionári, vrátane niektorých synodálov, ho tlačili do úzadia, musel sa vzdať všetkých funkcií. Hoci nebol obvinený z násilia, nemanipuloval s deťmi a nepôsobil konflikty, stal sa terčom kampane, ktorá ho morálne zlikvidovala. Ostal zlomený a stiahol sa z verejného života.
V prípade Tomáša Hybena, hoci súdne spisy opisujú dramatické scény a vyjadrenia manželky sú znepokojujúce, nič podobné nenastalo. Zodpovední mlčia, vedenie nereaguje. Disciplinárne konanie neexistuje. Výzva na prehodnotenie účasti na synode žiadna. Prípad Hyben tak otvára otázku konzistentnosti pri uplatňovaní cirkevného práva, ako aj dôveryhodnosti tých, ktorí v mene cirkvi vystupujú s dôrazom na poriadok a morálne normy.
(Red)
