PIEŠŤANY – V evanjelickom kostole v Piešťanoch sa 2. októbra konala posledná rozlúčka s dlhoročným kantorom a bývalým zborovým dozorcom a poddozorcom Ľudovítom Michalkom.
Liturgoval aj jeho niekdajší spoluštatutár a administrátor CZ ECAV Piešťany Miroslav Jäger. Kázeň a odobierku povedal zborový farár Branislav Dolinský. Za presbyterstvo sa prihovoril zborový dozorca Pavol Masaryk a báseň predniesla Jana Masaryková.
Ľudovít Michalko sa narodil 23. augusta 1932 v Plevne v Bulharsku do rodiny učiteľa pre slovenskú menšinu, Jána Michalka, a bulharskej učiteľky Teodory, rodenej Cankovej. Detstvo trávil v dedinke Brašľanica v Bulharsku až do roku 1940, keď bol jeho otec, ako politicky nespoľahlivý, služobne stiahnutý späť na Slovensko. Po návrate z Bulharska sa rodina usadila v Spišských Vlachoch, kde absolvoval Ľudovú školu a neskôr aj 1. ročník meštianskej školy. V roku 1945 bol jeho otec opäť služobne preložený. Rodina sa presťahovala do Košíc, a tu ukončil gymnázium. Počas štúdia na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, so špecializáciou elektrovákuová technika, začal navštevovať aj evanjelický zborový spevokol, kde spoznal svoju životnú lásku Elenu Raabovú, dcéru evanjelického a. v.
farára Viliama Raaba. V tom čase rovnako študovala v Bratislave na lekárskej fakulte.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia začal v roku 1956 pracovať ako konštruktér v Chirane, závod Modřany pri Prahe až do roku 1959, keď si našiel miesto vývojového pracovníka vo VUMA Nové mesto n. Váhom. Dňa 16. júna 1960 vstúpil v Revúcej do manželstva s Elenou Raabovou. V roku 1961 prestúpil do podniku TESLA v Piešťanoch ako hlavný konštruktér a bol mu tu pridelený aj podnikový byt. Tým sa začala nová etapa v jeho profesionálnom, ale aj osobnom živote. Tu sa manželom narodili dve deti, dcéra Soňa a syn Peter.
V roku 1970 bol z politických dôvodov preradený na miesto samostatného vývojového pracovníka. Následne bol v roku 1979 menovaný za vedúceho oddelenia medzinárodnejspolupráce. Jeho pracovný život sa skončil odchodom do dôchodku v roku 1991.
Na dôchodku sa tešil s manželkou zo štyroch vnúčat a neskôr aj z dvoch pravnukov, ktorí ho napĺňali elánom a chuťou do života. Významnou vášňou jeho života bola jednoznačne hudba. Či už v podobe spevu počas vysokej školy v evanjelickom spevokole, alebo v hry na klavíri a neskôr na organe.
Práve hra na organe ho nakoniec doviedla k miestu kantora v Evanjelickom kostole v Piešťanoch, kde viedol aj zborový spevokol.
Aj napriek pokročilému veku s láskou a oddanosťou opatroval manželku počas jej zdravotných problémov až do jej smrti. Pritom však nebral ohľad na seba, čo sa neskôr odzrkadlilo aj na jeho vlastnom zdraví. Spočiatku sa mu ťažkosti darilo prekonávať vďaka pomoci rodiny. V poslednom roku sa však jeho zdravie výrazne podlomilo a 27. septembra vo veku 92 rokov zomrel.
Bol zborovým dozorcom v ťažkých časoch, keď sa rozhodovalo o výstavbe zborového centra. Svoje technické vzdelanie vedel uplatniť aj v každodenných praktických problémoch zboru.
Za službu pre cirkev mu generálny biskupa ECAV Miloš Klátik v roku 2017 pri príležitosti 500. výročia reformácie odovzdal pamätnú medailu.
Informovali veriaci CZ ECAV Piešťany
