ŽILINA – V sobotu 14. júna sa v Žiline uskutočnila Synoda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Na programe bolo viacero návrhov na zmeny v ústave cirkvi. Najviac diskusií vyvolal bod, ktorý navrhol Zvolenský seniorát – aby sa do ústavy explicitne doplnila veta: „všetka moc cirkvi pochádza zo zboru.“
Moc zo zborov s dodatkami zhora
Návrh mal pripomenúť základný princíp evanjelického synodálno-presbyteriálneho zriadenia, podľa ktorého je moc v cirkvi odvodená „zdola“ – od veriacich v jednotlivých cirkevných zboroch. Práve oni si volia svojich presbyterov, dozorcov a delegátov a cez nich sa formujú vyššie orgány cirkevnej správy.
Návrh však neprešiel v pôvodnej podobe. Predsedníctvo ECAV – generálny biskup Ivan Eľko a generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová – predložili pozmeňujúci návrh, ktorého znenie výrazne doplnilo a podľa niektorých aj zmenilo význam celej formulácie. Generálny právny zástupca Ivan Syrový návrh synode prezentoval takto: „Zo zboru pochádza všetka moc cirkvi. Moc zboru sa prejavuje rozhodnutiami zborového presbyterstva a konventu v rámci platných cirkevných a štátnych predpisov, prostredníctvom delegátov zboru v orgánoch vyšších organizačných jednotiek. Cirkevné zbory sú povinné rešpektovať platné cirkevné a štátne predpisy, uznesenia a rozhodnutia vyšších cirkevných orgánov.“
Farári varujú pred prekrútením evanjelickej slobody
Práve posledná veta – o povinnosti rešpektovať vyššie orgány – vyvolala nevôľu viacerých duchovných. Viacero farárov, ktorí si neželajú byť menovaní, označilo nové znenie za „prekrútenie“ pôvodnej evanjelickej zásady. Podľa nich sa pod rúškom vysvetlenia pridalo niečo, čo popiera samotný zmysel vyjadrenia, že moc pochádza zo zborov.
„Ak niekto povie, že moc pochádza zo zborov, ale zároveň im v tej istej vete prikáže, čo musia rešpektovať, tak to nie je deklarácia moci, ale jej obmedzenie,“ povedal jeden z duchovných.
Mnohí to vnímajú ako trend koncentrácie moci v rukách úzkeho vedenia. V rozprave na synode vystúpili aj predstavitelia generálneho presbyterstva, ktorí doplnenie obhajovali. Generálny presbyter Marián Damankoš upozornil na to, že veta o moci zo zborov sa podľa neho v posledných rokoch používala ako nástroj anarchie a právneho chaosu. „Niektorí sa ráno zobudia, prečítajú si Šmalkaldské články a idú poučovať celú cirkev, že nikto nemá právo ich napomínať,“ uviedol.
Podporu návrhu vyjadril aj dekan EBF UK v Bratislave Milan Jurík, ktorý sa odvolával na biblické pochopenie moci v cirkvi. Zdôraznil, že moc má svoje miesto v štruktúre: „Keby sme vetu o moci nechali v ústave izolovane, bola by nástrojom svojvôle a teologickým nepochopením. Moc v cirkvi patrí Kristovi, ktorý ju deleguje služobníkom na rôznych úrovniach.“
Farári, ktorí nesúhlasia s rozšíreným znením, však oponujú, že práve toto chápanie je problémom. Podľa ich slov sa Evanjelická cirkev a. v. nemôže riadiť hierarchicky ako v katolíckej cirkvi, kde je autorita delegovaná zhora, ale ako spoločenstvo, v ktorom sú aj biskupi a predsedníctvo služobníkmi poverenými zverenej dôvere.
„Evanjelická cirkev nie je najprv inštitúcia, ale zhromaždenie veriacich. A keďže zhromaždenie je základom, moc pochádza od neho,“ hovorí farár z jedného prímestského zboru. „Zbory sú základ, z ktorého vyrastajú všetky vyššie orgány. Bez ich volieb by žiadna synoda, žiadne presbyterstvo, žiadny biskup nebol.“
Podľa týchto duchovných práve veta o moci zo zborov vyjadruje nie anarchiu, ale zodpovednosť: zbory sú zdrojom autority a každý, kto zastáva úrad v cirkvi, je správcom tejto zverenosti – nie vládcom. Ak sa toto chápanie stratí, stratí sa aj duch evanjelickej slobody.
Niektorí farári upozorňujú aj na nebezpečenstvo zneužitia: ak vedenie cirkvi začne v mene „vyššej autority“ ukladať disciplinárne opatrenia voči tým, ktorí s ním nesúhlasia, ide podľa nich o hrubé popretie cirkevného poriadku. „Tí, čo sú vo funkcii len z milosti zborov, si tú milosť nesmú zamieňať za moc,“ hovorí jeden z nich. „Cirkev, ktorá prestane počúvať zdola, prestane byť cirkvou Kristovou.“
Tradícia verzus nový výklad
Synoda napriek tomu schválila návrh predsedníctva s rozšíreným znením. Prijatie návrhu znamená, že do ústavy sa dostala veta, ktorá podľa jej predkladateľov objasňuje praktický význam moci pochádzajúcej zo zborov, no podľa jej odporcov túto moc v skutočnosti obmedzuje.
Generálny biskup Ivan Eľko v rozprave vyzýval synodálov, aby si uvedomili vážnosť situácie. Podľa jeho slov hrozí cirkvi anarchia, ak nebudú rešpektované pravidlá. „Ak cirkevný zbor, jeho duchovný alebo dozorca otvorene ignorujú cirkevné predpisy a ich vodcovia kandidujú do najvyšších funkcií, máme tu nový a nebezpečný jav,“ povedal.
Z minulosti sú pritom známe prípady, že práve Ivan Eľko sa ako farár v Nitre aktívne zapájal do snáh ovplyvniť či zmariť voľby dištriktuálneho dozorcu. V tom čase ho však nikto verejne neosočoval, že kvôli tomu nemá morálne právo kandidovať. A predsa sa dnes, už ako biskup, postavil pred synodu a obvinil iných, že nie sú hodní, lebo ich zbory údajne ignorujú predpisy.
Ivan Eľko sa zároveň sa odvolal na Ústavu ECAV z roku 1940, kde sa podľa neho táto formulácia už nachádzala, a to v podobe, ktorú teraz predsedníctvo ECAV obnovuje.
Na druhej strane duchovní z praxe zdôrazňujú, že už vtedy išlo o obdobie, keď bola cirkev vystavená vonkajšiemu tlaku totalitného režimu, a že argumentovať práve týmto dokumentom ako „ideálom“ je veľmi problematické. Navyše podľa viacerých teológov práve ústava z roku 1994, ktorá vznikla po páde komunizmu, sa snažila návratom k jednoduchému výrazu o moci zo zborov obnoviť cirkev na jej demokratických a duchovných základoch.
„Moc pochádza zo zborov – to je evanjelická veta. A nie je to veta o moci, ale o službe. Je to veta, ktorá každého, kto v cirkvi niečo rozhoduje, zaväzuje k pokore. K zodpovednosti. K úcte k tým, ktorí ho zvolili. V tom je sila našej cirkvi. „Všetka moc pochádza z cirkevných zborov“ neznamená anarchiu, ale zodpovednosť zhora voči tým dolu. Znamená, že aj biskup či generálny dozorca sú služobníci cirkevných zborov, nie ich páni,“ uzatvára jeden z farárov.
Ďalší duchovný upozorňuje, že „keď cirkev začne konať „zhora nadol“, bez rešpektu k zborom, popiera vlastný základ. A keď funkcionári, ktorí sú v úrade len „z milosti zborov“, začnú hroziť trestami alebo vylučovaním tých, ktorí s nimi nesúhlasia, obracajú poriadok naruby. Vtedy je namieste pripomenúť: „Nie vy ste zdroj moci, ale tí dolu, ktorým máte slúžiť“.
Ako vyplýva z priebehu synody, napätie v ECAV na Slovensku medzi „základňou“ a vrcholnými orgánmi narastá. Hoci sa vedenie snaží vrátiť k „tradičnému“ výkladu cirkevného zriadenia, mnohí duchovní vnímajú, že pod zámienkou tradície sa mení doterajšie chápanie moci a slobody v cirkvi. Výsledkom je nielen nový text v ústave, ale aj pocit, že synoda namiesto vyjasnenia zasiala nový rozkol.
Redakcia Lutherusu
