Absolútne bludy. Tak zhodnotili viacerí farári myšlienky z kázne Ivana Eľka, ktorý zastáva post generálneho biskupa, na Pamiatku reformácie v rámci facebookových zamyslení na stránke ECAV s Vami. Na reformačný sviatok evanjelikov si vybral vianočný biblický text o panne Márii a označil ju za rýdzo reformačnú postavu.
Eľko tvrdil, že Mária zastáva postoj akoby vystrihnutý z reformačných katechizmov. Tvrdí, že ústrednou pravdou luteránskej reformácie je pravda o spasení človeka Božou milosťou v Ježišovi Kristovi. Človek svoje spasenie nevie sám vyprodukovať, nevie k nemu sám prispieť, nevie si ho zaslúžiť, je absolútne stratený a odkázaný na Božie zmilovanie. „Pravda o tom, že sami od seba sme stratení a že sme odkázaní na Božie zmilovanie, že Božieho zmilovania spasenia sa nám dostáva ako daru úplne bezmocným. Táto pravda, určite to cítite, je absolútne politicky nekorektná. Vždy urážala duchovné, morálne i ľudské sebavedomie a hrdosť ľudí a uráža ich aj dnes a zrejme ich vždy bude urážať,“ povedal v zamyslení. Podľa názoru teológov tu doslova pomiešal hrušky s jablkami a nevysvetlil pri tom, o čo mu vlastne ide. Farári v tomto kontexte nechápu, ako môže byť Eľko v pozícii biskupa ochrancom vierouky a učenia cirkvi, keď sám hovorí nezmysly a nedokáže ich ani zdôvodniť. „Z evanjelia urobili politiku,“ komentuje na facebooku jedna z veriacich. Ďalšia hodnotí: „Čo to je za názov? Politicky nekorektná pravda? Prečo politická? Čo to je nekorektná pravda? Buď je niečo pravda, alebo lož. Nekorektná pravda. Najskôr by sme mali poznať termín korektnosť. Vedecky? Pocitovo? Individuálne? Veľmi som z tohto zmätená. A prečo do toho montovať politiku?“
Farári nechápu, ako môže byť Eľko v pozícii biskupa ochrancom vierouky a učenia cirkvi, keď sám hovorí nezmysly a nedokáže ich ani zdôvodniť.
Odpovedal jej farár Ľubomír Batka, ktorý sa snažil vysvetliť Eľkov výrok, hoci podľa neho to mal urobiť on sám. „Poviem to na jednoduchom a známom príklade: V spoločnosti platí: kde nieto žalobcu, nieto ani sudcu. Znamená to, že napríklad niekto kradne, ale ho pri tom nikto neprichytí, alebo je len jeden svedok a je to tvrdenie proti tvrdeniu, takže výsledok môže byť: skutok sa nestal. Podľa ľudských zákonov je tak človek čistý, resp. je ospravedlnený aj súdom, či súdmi. Čiže nie je hriešnik a pred ľuďmi, spoločnosťou a verejnosťou je spravodlivý. Ale nie je spravodlivý pred Pánom Bohom! Pred Bohom a Božími zákonmi, pred Božím najvyšším súdom je obyčajný hriešnik. Pán Boh nepotrebuje ani svedkov a neplatí tam tzv. prezumpcia neviny. Naopak, pred Bohom sme všetci hriešni – a to je, ľudsky povedané, prezumpcia viny!“ Podľa jeho slov preto túto vinu kresťan znova a znova vyznáva priznáva v konfiteore a prosí o milosť. To je to, čo podľa jeho názoru Eľko nazval „politicky nekorektná pravda“.
„Pred politickými zákonmi sa môže ospravedlňovať sám, môže klamať, vymýšľať si, a ak má dobrého advokáta, tak ho z všetkého ‚vyseká‘. Pred Bohom to neplatí. Tam platí Pavlovo: Biedny ja človek, kto ma vytrhne z tohto tela smrti? – Vďaka za to Bohu skrze Ježiša. (R 7)… To je reformačný Lutherov ‚objav‘. Ale Kristov kríž a viera je pre svet (politickú spoločnosť) bláznovstvo a pohoršenie. S Bohom ani hriechom, ani Božím súdom sa tu jednoducho nepočíta a zvesť o ospravedlnení hriešnika je ‚politicky‘ čiže spoločensky nekorektná pravda,“ myslí si Batka.
Eľko sa ďalej v zamyslení vyjadril: „Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. Keď anjel vošiel k nej, povedal: „Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou. Blahoslavená medzi ženami.“ Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký je to pozdrav. Ale anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha.“ Pripúšťa, že je zrejme netradičné, aby deň Pamiatky reformácie otvoril príbeh, v ktorom hlavnú úlohu hrá Mária. Mária, ktorá je pre mnohých evanjelikov vďaka mariánskej úcte akoby symbolom protikatolíckych postojov. Poukazuje na Lukášovo svedectvo, v ktorom má dôležité miesto aj Mária: „Ani Márii, ani iným nevzdávame úctu. Ale predsa ich sledujeme a oni oslovujú našu vieru. A vidieť Máriu v Lukášovom príbehu z prvej kapitoly, to je skutočne hlboký zážitok pre vieru a dnes by sme k tomu chceli ešte povedať: V tomto príbehu Mária vystupuje ako postava rýdzo, dovoľte mi povedať, reformačná, lebo Mária zastáva postoj akoby vystrihnutý z reformačných katechizmov,“ tvrdí Eľko. Dodáva, že ústrednou pravdou luteránskej reformácie je pravda o spasení človeka púhou Božou milosťou v Ježišovi Kristovi. Pripomína, že človek svoje spasenie nevie sám vyprodukovať, nevie k nemu sám prispieť, nevie si ho zaslúžiť, je absolútne stratený a odkázaný na Božie zmilovanie.
„Vždy musí byť rozdiel medzi tým, kto dáva milosť, a tým, kto milosť prijíma. Ale v pápežstve sa všetci utiekajú k Márii a hľadajú a dúfajú viac milosti a pomoci od nej, než od Krista,“ vysvetlil jeden z duchovných.
Eľko dopĺňa, že Boh, zmysel, večnosť, naplnenie sa nám otvára vtedy, keď kapitulujeme, keď zažijeme akoby vlastnú smrť. „Keď sa otvoríme milosti Božieho obdarovania v Ježišovi Kristovi. A na toto, na toto treba prijať politicky nekorektnú pravdu o našej hriešnosti, o našom stratení, na to treba odvahu, guráž a pokoru povedať: Som stratený, ale v tebe, Bože, mi je darované všetko. A práve toto odkazuje anjel dvakrát Márii: Mária, našla si milosť u Boha, a Mária na to neodpovedá: Čo ma tu hejtuješ? Aká milosť, aké zmilovanie? Ja môžem Bohu ukázať kopu svojich plusov a som omnoho lepšia ako ostatní… – nie, Mária odpovedá akoby vzorovo luteránsky: Staň sa mi podľa tvojho slova. V hlbokej pokore prijala pravdu o potrebe Božej milosti,“ uviedol Eľko.
Podľa teológov vianočný biblický text: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha,“ Eľko vyložil scestne. „Neboj sa. Toto slovo neslúži len na utešenie dievčaťa, ale aj na zastavenie ohavného modlárstva pápežov. Vždy musí byť rozdiel medzi tým, kto dáva milosť, a tým, kto milosť prijíma. Ale v pápežstve sa všetci utiekajú k Márii a hľadajú a dúfajú viac milosti a pomoci od nej, než od Krista,“ vysvetlil jeden z duchovných. Zároveň doplnil, že ako sa stalo Márii s jej vierou, tak sa to stáva aj nám všetkým, že musíme veriť tomu, čo je v rozpore s naším vnímaním, myšlienkami, skúsenosťami a príkladom. Lebo to je kvalita a povaha viery, že nevydrží nič okrem seba, o čo by sa človek mohol oprieť, alebo ku čomu by sa mohol uchýliť, alebo na čo by sa mohol spoľahnúť, iba na Slovo a Božie zasľúbenie.
Mnohí teológovia a duchovní tak ostali po vypočutí si zamyslenia prekvapení a pýtajú sa, čo za učenie to generálny biskup predostiera svojim veriacim poslucháčom. Opakovane pritom vyjadrujú značné obavy z postupného odklonu od skutočného evanjelického
a. v. učenia pod súčasným vedením Ivana Eľka.
Redakcia Lutherusu
Foto: Printscreen FB ECAV s vami
