Na najbližšej synode sa bude prerokovávať zákon o hospodárení a tiež zákon o cirkevných zboroch. Seniori, ktorí na synode zastupujú svoje senioráty, však materiály k navrhovaným zákonom neposunuli ďalej do cirkevných zborov. Niektorí chcú o nich diskutovať na seniorálnych pastorálnych konferenciách, iní si ich zo strachu nechali len pre seba. Farári, a najmä dozorcovia a zboroví presbyteri, teda nevedia, čo sa na nich – a hlavne na zbory – vlastne chystá.
Cenníky na cirkevné úkony
Zákon o hospodárení pritom počíta so zásadnými zmenami. Napríklad má zakotviť, že každý člen cirkvi je povinný platiť cirkevný príspevok. Jeho výšku určí zborový konvent. Ďalej stanovuje aj tresty za neplatenie: „Člen cirkevného zboru, ktorý si neuhrádza cirkevný príspevok, nemá nárok na bezplatné poskytovanie niektorých náboženských úkonov (najmä sobáš, pohreb) až do doby preukázateľného uhradenia príspevku za posledných 5 rokov. Cenník minimálnych poplatkov za cirkevné úkony v súlade s ustanovením § 5 ods. 2a) stanovuje Generálne presbyterstvo prostredníctvom cirkevného nariadenia po prerokovaní v Generálnom hospodárskom výbore zohľadňujúc rozdielnu výšku poplatkov pre platiacich a neplatiacich členov cirkevného zboru. Cirkevný zbor vykazuje a prípadne zohľadňuje tzv. neplatičov, ktorí z dôvodu sociálnej núdze nemôžu v plnej výške plniť finančnú povinnosť vyplývajúcu z členstva v CZ. Zohľadnenie sociálnej situácie člena CZ realizuje CZ tým, že dočasne zníži platbu maximálne do výšky 50 % v lehote maximálne 3 rokov. Počet zohľadnení nesmie v CZ prekročiť 10 % z celkového počtu evidovaných členov CZ…. Pri pohrebe uhradia pozostalí cirkevný príspevok v celkovej sume za posledných 5 rokov. Bez tohto kroku nemožno vykonať náboženský úkon,“ píše sa v pripravovanom zákone.
Človek bez príjmu, napríklad bezdomovec, nebude môcť byť pochovaný. Cirkev tak bude obchádzať tých, ku ktorým ich Kristus posiela.
Cirkev teda zašla tak ďaleko, že má v zásuvke prichystaný cenník za vykonanie pohrebu či sobáša ako nejaká svetská firma. Zároveň je bezprecedentné, že chce zaviesť akési kvóty, pokiaľ ide o sociálne postavenie. Ich pomoc slabším a chudobnejším má spočívať v tom, že im uľaví od platenia príspevku polovicu – aj to bude platiť len pre obmedzený počet ľudí. Biblia pritom hovorí o pomoci chudobným, no pomoc našej cirkvi je len v zľave na dani niekoľkým ľuďom. Viacerým, ako stanoví zákon, to nebude umožnené. Ak je teda v zbore napríklad 20 sociálne slabších, povedzme dôchodcov s nízkymi dôchodkami, zbor musí vybrať iba časť z nich, ktorým poskytne zľavu – a ostatní budú platiť plnú sumu pod hrozbou, že ich cirkevne nepochovajú, jedine v prípade že ich rodina doplatí cirkevnú daň a k tomu poplatok za pohreb podľa cenníka. Podľa navrhovanej úpravy v našej cirkvi človek bez príjmu, napríklad bezdomovec, nebude môcť byť pochovaný. Cirkev tak bude obchádzať tých, ku ktorým ich Kristus posiela.
V zákone je tiež do očí bijúci rozpor, keď si jeho autori protirečia: na jednej strane tvrdia, že neplatičom cirkevný zbor nevykoná úkon typu sobáš, krst, pohreb – a v rozpore s tým, že ho vykoná za poplatok. Cirkev sa tak podľa mnohých zmenila na vydieračskú organizáciu, ktorej nezáleží na ľuďoch ale iba na peniazoch. Nieto sa prečo diviť že ľudia utekajú do kresťanských spoločenstiev, lebo tam majú aspoň duchovné zaopatrenie. „Tu je farárovi jedno, aký ma človek život a starosti, jediné, čo ho zaujíma je, či má zaplatenú cirkevnú daň. Dá sa povedať že ECAV sa vracia do stredoveku a je len otázkou času, kedy si budú ľudia kupovať odpustky, ak sa budú chcieť vyhnúť očistcu. Martin Luther by zaplakal nad tým, kam sa ECAV dostala. Katolíci sú oveľa ďalej pred našou cirkvou, nielenže sú duchovnejší, ale majú aj záujem o ľudí, o ich spásu, pomáhajú im v chudobe či chorobe. Naši farári majú len jedinú starosť: ako si naplniť svoje peňaženky,“ povedala Lutherusu veriaca z Považia, ktorú už roky trápi stav cirkvi a jej smerovanie. Jej slová podčiarkuje aj príklad z Liptova, kde evanjelik z istej obce žiadal o prijatie k diecéznemu biskupovi rímskokatolíckej cirkvi, a ten ho prijal do troch dní, kým u evanjelických biskupov sa čaká aj roky a mnohí sa ani nedočkajú.
Cirkev bude siahať zborom na majetky
Odborníci na cirkevné právo hodnotia aj ďalšiu navrhovanú legislatívnu zmenu a hovoria pritom o hrubom zásahu do právnej subjektivity cirkevných zborov. Na synode totiž má byť prijatý zákon, ktorý uvádza: „Cirkevný zbor môže byť samostatnou COJ, ak spĺňa nasledovné parametre: a) služby Božie sa na území CZ konajú pravidelne, každú nedeľu a okrem toho sa pravidelne (počas týždňa) konajú v prostredí CZ aspoň tri aktivity komunitného charakteru – stredtýždňové alebo večerné služby Božie, biblická hodina, výučba konfirmandov, stretnutia dorastu a mládeže, detská besiedka, spoločenstvá mužov a žien, modlitebné spoločenstvo, spevokol a podobne); b) má funkčné zborové presbyterstvo s minimálne siedmymi členmi, ktoré sa stretáva minimálne 2 krát ročne v uznášaniaschopnom počte, má riadne zvoleného zborového dozorcu, zástupcu zborového dozorcu, kurátora, pokladníka, aspoň troch členov revíznej komisie alebo hospodárskeho výboru a delegátov na seniorátny konvent; c) primerane sa stará o svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok, jeho údržbu a administratívno–účtovné spravovanie; d) dokáže zo svojich vlastných zdrojov (cirkevný príspevok, milodary, ofery a výnos z majetku) zabezpečiť duchovnú službu, administratívnu správu cirkevného zboru, prevádzku bohoslužobných priestorov a bývanie pre duchovného; e) dokáže poskytnúť duchovnému štandardný vokátor – služobný byt, úhrada režijných nákladov na bývanie, podľa dohody refundácia telefónu a cestovného, ofera z výročných sviatkov, štóla/milodary od členov cirkevného zboru; f) pravidelne uhrádza všetky predpísané príspevky voči vyšším COJ; g) vo svojej evidencii (kartotéke) má minimálne 150 členov, alebo v prípade menšieho evidovaného počtu členov, ak sa pri ostatnom sčítaní obyvateľstva prihlásilo na jeho územní k ECAV viac ako 200 ľudí; h) nedeľných služieb Božích (okrem výročných sviatkov) sa v priemere za kalendárny rok zúčastňuje viac ako 5% evidovaných členov CZ; i) nie je nepretržite administrovaný dlhšie ako 5 rokov; j) nie je bez riadne zvoleného zborového dozorcu alebo zborového kurátora dlhšie ako tri roky. Ak CZ počas 3 rokov nespĺňa buď dva z parametrov uvedených v bode 2, písm. a) – f) alebo jeden parameter uvedený v bode 2, písm. a) – f) a súčasne dva parametre uvedené v bode 2, písm. g) – j) alebo c) štyri parametre uvedené v bode 2, písm. g) – j) je predsedníctvo príslušného CZ povinné začať proces transformácie CZ, ako samostatnej COJ. Postup je upravený v § 12 tohto zákona,“ navrhuje sa.
Ak zbor pravidelne platí do fondu finančného zabezpečenia, nemusí sa obávať žiadneho zlúčenia. Tých, čo neplatia, pričlenia k inému zboru, či sa im to páči, alebo nie.
Transformáciou sa pritom rozumie zmena formy CZ – zo samostatného na filiálku alebo dcérocirkev iného CZ formou zlúčenia.
V praxi to znamená, že ak zbor pravidelne platí do fondu finančného zabezpečenia, nemusí sa obávať žiadneho zlúčenia. Tých, čo neplatia, pričlenia k inému zboru, či sa im to páči, alebo nie.
Zákon o hospodárení pritom mení ešte jednu vec: ak zbor neplatí „výpalné“, nebude už môcť rozhodovať o svojom majetku, nebude ho môcť predať ani nadobudnúť. O zborovom majetku podľa toho bude rozhodovať cirkev – teda Eľko a Vinczeová.
Znova to evokuje podobnosť s komunistickým režimom: Komunistická moc postupne likvidovala kresťanské spolky a tlač. Zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností sa štát zaviazal poskytovať duchovným všetkých uznaných cirkví a náboženských spoločností osobné pôžitky, teda plat, hodnostný prídavok a odmenu. Stanovil však ako podmienku štátny súhlas. Ten mohli dostať iba duchovní s československým štátnym občianstvom s priznanou štátnou spoľahlivosťou a bezúhonnosťou. Prijatie cirkevných zákonov malo zásadný význam pre náboženský život v Československu. Štátu sa podarilo vniknúť do štruktúry cirkvi, úplne ovládnuť jej hospodársky život a zásadne vplývať na riešenie jej personálnych otázok,
A toto sa teraz deje v cirkvi voči jej vlastným ľuďom, farárom.
Je smutné, že v súčasnej situácii sa evanjelici a. v. ani nemajú odkiaľ dozvedieť, aké zákony a nariadenia vedenie pripravujú. Jediné slobodné a transparentné periodikum Lutherus a jeho webstránka www.lutherus.sk však túto informačnú medzeru zapĺňa a prináša informácie aj o tom, o čom sa veriaci podľa vedenia nemajú dozvedieť. Kto má záujem o materiál, ktorý by mala októbrová synoda schvaľovať, nájde ho na stránke www.lutherus.sk.
Redakcia Lutherus
Foto: TASR
