ŽILINA – V mimoriadne napätej atmosfére sa 13. júna v priestoroch farského úradu v Žiline konalo zasadnutie Generálneho presbyterstva (GP) ECAV. Predstavitelia cirkvi si na rokovanie pozvali desať duchovných, ktorí podali predžalobné výzvy a žaloby, aby cez súdy dosiahli od cirkvi spravodlivosť. Dôvodom je doplatenie zákonom garantovanej mzdy vo výške 1,6-násobku minimálnej mzdy, ako to určuje Zákonník práce pre pracovníkov v služobnom pomere. Tento spor sa však netýka len týchto desiatich farárov.
Zasadnutie Generálneho presbyterstva (GP) sa nieslo v duchu ostrej konfrontácie. Vedenie cirkvi – generálny biskup Ivan Eľko, generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová a ďalší členovia GP, trvali na tom, že farári sa musia na rokovani GP zúčastniť individuálne, bez prítomnosti právneho zástupcu. To však duchovní odmietli. „My chceme rokovať iba so zamestnávateľom,“ zdôraznil farár Ján Meňky.
K napätiu prispel aj spôsob, akým vedenie oslovovalo farárov. „Dvakrát si svoju duchovnú matku zažaloval,“ vyčítal biskup Eľko farárovi Petrovi Sotákovi. Tento emotívny výrok zaznel viackrát v rôznych obmenách.
Teológia verzus právo
Medzi najvýraznejšie momenty patrila výmena názorov medzi Jánom Meňkym a vedením cirkvi. Na otázku, kto je jeho zamestnávateľ, Meňky odpovedal: „Ježiš Kristus.“ Vysvetlil, že jeho záväzok patrí predovšetkým Bohu, Biblii a Symbolickým knihám a že cirkevnoprávne predpisy sú pre neho podriadené Božiemu slovu.
Prítomní členovia GP však tento postoj označili za teologicky scestný a právne neudržateľný. „Prisahali ste na Bibliu a Ústavu ECAV,“ pripomenul Eľko. Meňky kontroval: „Prisahal som na Bibliu a Symbolické knihy. Ľudské zákony, ktoré sú v rozpore s Božím slovom, rešpektovať nemôžem.“
Farári otvorene pomenovali svoju realitu. „Dostávam rovnaký plat ako upratovačka,“ povedal Meňky. Vedenie mu oponovalo, že ak zbor riadne platí do Fondu finančného zabezpečenia (FFZ), farár má 1 148 eur mesačne. Problém však je, že systém FFZ závisí od toho, či konkrétny zbor prispieva. Ak nie, farár príde o časť mzdy.
„To, čo ste prijali, že keď zbor neplatí, farár padá, to ste sa úplne vzdialili od Augsburského vyznania. Je to blasfémia,“ vyhlásil Meňky. Na čo Eľko kontroval otázkou: „A viete, o akých biskupoch to píše 28. článok Augsburského vyznania?“ – naznačujúc, že prirovnanie k stredovekým biskupom je zavádzajúce.
„Kristus vás platí. Načo chcete peniaze?“
Do diskusie sa zapojila aj seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková. Jej výrok zanechal medzi prítomnými ticho: „Kristus však kazateľský úrad nezaložil na to, aby sa ním získavali peniaze, majetok, priazeň, česť a sláva alebo priateľstvá, ale na to, aby sa pravda slobodne dostala na verejnosť.“
A pokračovala: „Podaná žaloba je o peniazoch. Keď ťa platí Pán Ježiš Kristus, nerozumiem, prečo podávaš žalobu o vyšší plat.“
Teológovia, ktorí poznajú učenie reformácie, označujú tento výrok za hrubo manipulatívny. Použiť Krista ako argument proti spravodlivému ohodnoteniu duchovných je teologicky aj eticky neprijateľné.
Farári sa pýtajú, že ak je správne povedať farárovi „platí ťa Kristus“, prečo rovnaký argument neplatí pre biskupov a úradníkov, ktorí poberajú platy okolo 3 500 eur mesačne a čerpajú aj z FFZ, do ktorého sami nič neprispievajú. Podľa farárov by potom aj biskupi mali žiť z viery.
„To, čo zaznelo, je zneužitie duchovných pojmov na ospravedlnenie nespravodlivosti. Ak sa na farára hodí veta ‚platí ťa Kristus’, potom sa hodí aj na biskupa, dozorkyňu, účtovníčku a celú administratívu cirkvi,“ poznamenal po rokovaní jeden z duchovných.
Rozdielne počty
Jadro sporu je aj vo financiách. Farári tvrdia, že štát poskytuje ECAV dosť prostriedkov na to, aby farár mohol mať zákonom garantovanú mzdu. Ján Meňky hovorí o sume 2 500 eur na farára. Generálna dozorkyňa Vinczeová to odmieta: „To by znamenalo, že štát dáva 9 990 000 eur na platy. Nie je to pravda. Štát poskytuje len polovicu.“
Cirkev tiež tvrdí, že Fond finančného zabezpečenia je založený na solidarite. Ale v skutočnosti solidaritou nie je. Nepomáha tým, ktorí sú v núdzi. Naopak, dáva len tým, ktorí si ho môžu dovoliť platiť. Ak zbor príspevky neplatí, farár ostáva bez doplatku. Bez ohľadu na to, či sa mu má z čoho vyplácať zákonná mzda. Takto funguje solidarita naruby. Farári sa preto pýtajú, načo je cirkvi fond, ktorý nedokáže pomôcť práve tam, kde by mal. „Načo je cirkvi systém, ktorý funguje presne naopak, než učil Kristus? Kto vlastne ešte verí rozprávke o solidarite, keď vidí túto prax?“
Žalujúci farári sa opierajú o Zákonník práce, ktorý jasne hovorí, že zamestnanec v služobnom pomere má mať plat najmenej 1,6-násobok minimálnej mzdy. Vedenie ECAV sa odvoláva na zákon o cirkvách, ktorý umožňuje cirkvám upraviť si vnútorné pomery vrátane odmeňovania vlastnými predpismi.
Problém je podľa Vinczeovej v tom, že slovenské súdy rozhodujú v týchto sporoch nejednotne – raz dávajú za pravdu cirkvi, inokedy farárovi.
Zápisnica mlčí o tom, že vedenie cirkvi by mohlo ušetriť státisíce eur ročne, keby zrušilo dištrikty, dištriktuálne úrady a obmedzilo počet administratívnych zamestnancov. Len na prevádzke GBÚ a dvoch dištriktov minie cirkev, podľa dostupných zdrojov, viac ako 500 000 eur ročne.
Navyše biskupi čerpajú z FFZ, do ktorého ich úrady neprispievajú. Tieto financie pritom majú slúžiť na mzdy farárskych rodín.
Kto vyostroval diskusiu
Na Synode ECAV, ktorá sa konala na druhý deň v Žiline, senior Tatranského seniorátu v kázni uviedol, že správanie a vyjadrenie farárov zodpovedalo úrovni tzv. štvrtej cenovej skupiny. Toto prirovnanie, ktoré použil Roman Porubän vo svojej kázni, je zjavne hrubé, nepravdivé a dehonestujúce. Fakty hovoria jasne. Zápisnica neobsahuje žiadne vulgarizmy ani osobné útoky zo strany farárov. Najostrejšie vyjadrenia typu „beriete mzdu neprávosti“ alebo „to ste sa vrátili do stredoveku“ sú rétorické. Naopak, práve vedenie používalo silné výroky ako: „Žaluješ svoju duchovnú matku“, „Je to nemorálne“ alebo „Porušujete ústavu cirkvi“.
Podľa duchovných, ak má byť cirkev spoločenstvom viery, musí byť aj spoločenstvom spravodlivosti. Ak nie je schopná zabezpečiť dôstojný život duchovným, musí si položiť otázku, aké evanjelium vlastne zvestuje.
Jeden z farárov po rokovaní poznamenal: „Je tragické, keď cirkev namiesto hľadania riešení vyhlasuje: Žaluješ svoju duchovnú matku. Nie, my ju nežalujeme. Len jej držíme zrkadlo.“
Podľa osloveného analytika cirkev čakajú tri možné scenáre. Ak cirkev prehrá žaloby a nedokáže zabezpečiť platy, hrozí odchod duchovných a finančný kolaps. Druhou možnosťou je zásadne zmeniť systém – zrušiť dištrikty, znížiť platy vedenia, presmerovať financie do zborov. Najpravdepodobnejší scenár sú však súdy, disciplinárne konania, odchody, rastúca nedôvera a rozklad cirkevného života.
(red)
Foto: CZ ECAV Michalovce
