ZVOLEN – Generálne presbyterstvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) otvorilo citlivú otázku členstva. Legislatívny zámer, ktorý má upraviť evidenciu veriacich, však odhalil hlboký problém – napätie medzi vierou, právami a peniazmi.
Na zasadnutí generálneho presbyterstva 20. marca vo Zvolene sa vedenie ECAV zaoberalo aj legislatívnymi otázkami. Kľúčovou témou bol návrh na úpravu členstva v cirkvi, ktorý má podľa vedenia reagovať na dlhodobo nejednotnú evidenciu veriacich a výrazný pokles ich počtu.
Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová zdôraznila, že ide zatiaľ o pracovný materiál, ktorého cieľom je „otvoriť odbornú diskusiu o vymedzení členstva v cirkvi, práv a povinností členov a evidencie členov cirkevných zborov“. Podľa nej sa cirkev tejto téme venuje už niekoľko rokov, no bez konkrétneho výsledku.
Navrhovaná zmena však ide ďalej než len k technickej úprave evidencie. Počíta s rozlíšením medzi členstvom v cirkvi, ktoré vzniká krstom, a tzv. aktívnym členstvom v cirkevnom zbore, ktoré je viazané na konkrétne práva – napríklad volebné právo, ale aj povinnosti vrátane platenia cirkevného príspevku. Práve tento moment vyvolal v diskusii zásadné napätie.
Spor o samotnú podstatu členstva
Nie všetci členovia presbyterstva s navrhovaným rozdelením súhlasili. Člen presbyterstva bývalý biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol upozornil, že takýto prístup narúša samotný princíp cirkvi: „Nemôže byť otázka členstva, že jeden člen má povinnosti a druhý nebude mať povinnosti. Veď členstvo v zbore je členstvom v cirkvi,“ zdôraznil.
Podľa neho je problém inde – v praxi niektorých zborov, ktoré začali svojich členov odpisovať bez opory v cirkevných predpisoch. Takýto postup by podľa neho mal mať aj disciplinárne dôsledky.
Kriticky sa vyjadrila aj seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková, ktorá varovala pred zavedením dvojakého členstva: „Nemôžeme mať dvojaké členstvo. Vieroučne to neobstojí,“ zaznelo v diskusii.
Z vystúpenia Hudákovej zároveň vyplynulo, že cirkevné zbory by mali vychádzať z reálneho počtu členov – a teda odvádzať príspevky podľa ich celkového počtu bez ohľadu na to, či jednotliví členovia cirkevný príspevok platia.
V praxi by to znamenalo, že zbor musí odvádzať peniaze aj za tých, ktorí neprispievajú. Práve tento model podľa viacerých hlasov vysvetľuje, prečo niektoré zbory pristupujú k znižovaniu počtu evidovaných členov – aby jednoducho prežili.
„Ak máme platiť za každého člena bez ohľadu na to, či prispieva, je to pre mnohé zbory likvidačné,“ hovorí jeden z duchovných. Niektorí farári idú ešte ďalej: „Toto nie je o viere, ale o peniazoch. Zbory sú tlačené do situácie, keď musia platiť aj za tých, ktorí nič nedávajú. To nie je služba cirkvi, to je ekonomický tlak.“
Podľa ďalšieho duchovného sa tak vysvetľuje aj súčasný trend „čistenia kartoték“:
„Zbory si nezačali znižovať počty preto, že by nechceli ľudí. Robia to preto, že systém ich k tomu tlačí.“
K tomu sa pridáva aj ďalší problém, na ktorý upozorňujú veriaci: „Nie je to len o peniazoch. Ľudia odchádzajú aj preto, že majú pocit, že vedeniu cirkvi ide len o peniaze a o nich sa nezaujíma. Nevidia vzťah, nevidia starostlivosť – vidia len povinnosti.“
Podľa jedného z duchovných ide o hlbší problém dôvery: „Zbory by možno ani nemuseli riešiť počty, keby sa darilo ľudí získavať a udržať. Lenže mnohí majú pocit, že cirkvi ide viac o príspevky než o človeka. A to je pre vieru zničujúce.“ Z prostredia cirkvi zaznievajú aj najostrejšie hodnotenia: „Vzniká dojem, že vedenie cirkvi nezaujíma, ako zbory žijú. Zaujíma ich, koľko peňazí príde do fondu. A to je problém.“
„Vyhodili tisíce veriacich“
Diskusia odhalila aj konkrétne čísla, ktoré vyvolali znepokojenie. Generálny biskup Ivan Eľko upozornil na prudký pokles evidovaných členov: „Za minulý rok sme mali úbytok 8 000 členov, štandardne to bolo do 4 000. To znamená, že niekto 4 000 členov vyhodil na základe toho, že nemá od nich cirkevný príspevok,“ uviedol. Eľko zároveň poukázal na konkrétny prípad, ktorý označil za problematický: „Ako reagovať na fakt, že niekto 1 800 členov svojho zboru označil za nečlenov cirkevného zboru a nečlenov kresťanskej cirkvi?“ Podľa jeho slov ide o kroky, ktoré „pohoršujú luteránskych teológov“.
Do diskusie výrazne vstúpila aj ekonomická rovina. Člen presbyterstva Marián Damankoš otvorene pomenoval súvis medzi evidenciou členov a financovaním cirkvi: „Doslova sa vymýšľali čísla, lebo čím viac si vykázal, tým viac si získal,“ uviedol na margo minulosti.
Dnes sa podľa neho situácia obracia a farári si začali „čistiť kartotéky“. Dôvodom je najmä Fond finančného zabezpečenia, kde výška platieb závisí od počtu členov.
„Ja ten proces dnes vidím ako relatívne očistný,“ dodal, pričom zároveň upozornil, že cirkev dlhodobo míňa viac, než do systému prichádza.
Otázku rovnosti medzi veriacimi otvoril aj biskup Východného dištriktu Peter Mihoč:
„Otázka je, ak si niekto neplní povinnosti, či má mať tie isté práva ako ten, ktorý si povinnosti plní,“ uviedol. Podľa niektorých členov presbyterstva by riešením mohlo byť obmedzenie práv – napríklad volebného – bez toho, aby sa menilo samotné členstvo.
„Ak člen neprispieval do cirkvi, strácal volebné právo. Toto by malo prísť aj dnes,“ pripomenul historickú prax br. Sabol. Na druhej strane zazneli aj varovania, že cirkev sa môže vydať nebezpečným smerom. „Nebuďme cirkvou, ktorá si vyháňa ľudí preč,“ upozornila Katarína Hudáková.
Diskusia ukázala aj paradox, na ktorý upozornil ďalší člen generálneho presbyterstva Peter Gärtner: „Pri sčítaní obyvateľov sa nám prihlásilo viac evanjelikov, ako máme v kartotéke,“ uviedol s výzvou, aby cirkev týchto ľudí hľadala.
Generálny biskup Ivan Eľko zároveň pripomenul, že cirkev má povinnosť voči všetkým pokrsteným: „My máme svoje pastorálne a misijné povinnosti voči úplne všetkým,“ zdôraznil.
Aj tento výrok však v kontexte diskusie o príspevkoch a evidencii vyvoláva otázky, kde sa v praxi nachádza hranica medzi duchovnou službou a administratívnym prístupom.
Podľa údajov zo sčítania obyvateľov sa k ECAV na Slovensku hlási približne 286 000 ľudí. V cirkevných matrikách je však dnes evidovaných výrazne menej – 182 000.
Tento rozdiel nie je len štatistický. V mnohých zboroch dochádza k výraznému poklesu evidovaných členov, niekde aj o desiatky percent. Ako zaznelo v diskusii, časť z tohto poklesu súvisí s „čistením kartoték“, ale aj s nastavením Fondu finančného zabezpečenia.
Niektoré zbory tak stoja pred dilemou: evidovať všetkých, ktorí sa k cirkvi hlásia – alebo len tých, ktorí plnia aj finančné povinnosti.
Kritika zdola: „Členstvo sa viaže na peniaze“
Mimo oficiálnych rokovaní zaznievajú aj kritické hlasy veriacich a duchovných, ktorí upozorňujú na zmenu atmosféry v cirkvi. „Vzniká pocit, že ak človek neprispieva, akoby už ani nepatril,“ hovorí jeden z duchovných, ktorý nechcel byť menovaný.
Podľa iného farára ide o zásadný posun: „Členstvo je dané krstom. Ak ho začneme podmieňovať príspevkami, meníme podstatu cirkvi.“
Viacerí veriaci zároveň poukazujú na to, že pokles počtu členov nie je len prirodzený demografický jav. „Ľudia sa necítia byť prijatí. Skôr majú pocit, že sú evidovaní alebo vyraďovaní podľa toho, či platia,“ uviedla členka jedného zboru.
Legislatívny zámer napokon generálne presbyterstvo schválilo jednomyseľne a odporučilo ho na ďalšie prerokovanie na synode.
Na stole tak nezostáva len otázka evidencie, ale aj dôvery. Kým vedenie cirkvi hovorí o potrebe poriadku v členstve a financovaní, časť veriacich a duchovných v tom vidí iný obraz. „Ak má cirkev pôsobiť tak, že jej ide viac o príspevky než o človeka, nemôže sa čudovať, že ľudí nedokáže získať ani udržať,“ zaznelo z prostredia zborov. Podľa nich nejde len o čísla v kartotékach, ale o smerovanie cirkvi ako takej. A práve to dnes mnohých vedie k otázke, či sa ECAV ešte dokáže vrátiť k svojej podstate, alebo bude pokračovať v ceste, na ktorej jej veriaci ubúdajú rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Ako to zhrnul jeden z duchovných: „Ak bude cirkev fungovať takto, môže sa stať, že kým toto vedenie skončí, počet veriacich výrazne klesne. Nie preto, že by stratili vieru, ale preto, že ju prestanú spájať s touto cirkvou.“
Redakcia Lutherusu


