ZVOLEN / BRATISLAVA – Podľa informácií z interných rokovaní vedenia ECAV cirkev ráta s rušením farárskych miest, zlučovaním zborov a s novými náhradnými formami duchovnej služby. Dôvodom sú znižujúce sa počty členov, personálna núdza i neschopnosť niektorých zborov napĺňať zákonné kritériá odvádzania peňazí do Fondu finančného zabezpečenia ECAV. Mnohí veriaci v tom nevidia obnovu, ale priznanie hlbokého úpadku.
Miesta duchovných pod drobnohľadom
Podľa informácii z pracovného stretnutia predsedníctiev seniorátov, dištriktov a ECAV na Slovensku, ktoré sa konalo 11. marca vo Zvolene, vyplýva, že vedenie cirkvi uvažuje o rušení farárskych miest tam, kde cirkevný zbor dlhodobo nespĺňa predpísané kritériá. Generálny biskup Ivan Eľko informoval o možnosti rušiť farárske miesta v prípade, ak zbor dva roky nespĺňa podmienky, napríklad pre nízky počet členov.
Viacerí duchovní, ktorí nechcú byť menovaní, to vnímajú veľmi citlivo. „To už nie je len organizačné opatrenie. To je signál, že cirkev prestáva niesť zodpovednosť za slabé zbory,“ hovorí jeden z nich.
Zo slov biskupa Eľka je zároveň zrejmé, že sa uvažuje aj o modeloch čiastočných úväzkov. Ak by mal zbor „1,2 násobok farárskej stanice“, jeden duchovný by bol zamestnaný na sto percent a druhé miesto by bolo iba na dvadsaťpercentný úväzok. Hoci zatiaľ na to podľa vedenia cirkvi nie sú vytvorené podmienky, táto úvaha už vyvoláva otázky.
„Začíname rátať duchovnú službu na percentá. To je niečo, čo by sme si ešte pred pár rokmi ani nevedeli predstaviť,“ reaguje jeden z veriacich z väčšieho zboru.
Zápisnica zároveň uvádza, že o tom, či sa pôjde do rušenia farárskeho miesta, budú rozhodovať príslušné grémiá – seniorálne alebo dištriktuálne. Práve tento moment vyvoláva medzi časťou veriacich napätie. „Miesto, kde ľudia žijú vieru, bude posudzované zvonka. To je veľmi citlivá vec,“ zaznelo v reakciách.
Zbory s malým počtom členov: ďalší na rade
Tlak na zmeny sa však netýka len farárskych miest. Významnou témou rokovania bola aj transformácia cirkevných zborov. Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová pripomenula cirkevný zákon č. 1/2024, ktorý upravil podmienky existencie cirkevného zboru ako samostatnej organizačnej jednotky.
Podľa prechodného ustanovenia musia zbory, ktoré už pri prijatí zákona spĺňali podmienky na začatie transformácie, tento proces začať do dvoch rokov. Ak tak neurobia samy, konať má seniorát. Zápisnica zároveň otvorene hovorí o potrebe pripravovať zbory na zlúčenia.
Aj táto formulácia vyvolala medzi veriacimi silné reakcie. „Nečítam tam výzvu na obnovu, ale plán, ako spájať a rušiť,“ hovorí jeden z členov presbyterstva.
Osobitne znepokojila veta, že existujú zbory, ktoré „nikto nechce“. Podľa viacerých veriacich ide o veľmi tvrdé konštatovanie. „Ak cirkev začne hovoriť, že niektoré zbory nikto nechce, je to alarmujúce. Cirkev by mala hľadať cestu, ako ich oživiť, nie ich odpísať,“ uviedol jeden z oslovených duchovných.
Zápisnica zároveň pripúšťa možnosť anulovania starých dlhov pri transformácii, avšak len za podmienky nového záväzku platiť do Fondu finančného zabezpečenia a prípadného ručenia. Aj tento aspekt vyvoláva otázky. „Opäť sa dostávame k tomu, že všetko sa viaže na schopnosť platiť. To je pre mnohých veriacich citlivá téma,“ zaznelo v reakciách.
Namiesto farárov pomocníci
Rokovanie sa venovalo aj návrhu zákona o pastoračných pracovníkoch a návrhu zákona o pomocných kazateľoch. Podľa vedenia cirkvi ide o reakciu na meniace sa personálne možnosti a potrebu posilniť pastoračnú starostlivosť.
Navrhovaný zákon o pastoračných pracovníkoch má vytvoriť rámec pre dobrovoľnú službu neordinovaných členov cirkvi, najmä vo vzťahu k chorým, starším a sociálne odkázaným. Generálna dozorkyňa Vinczeová informovala, že už prebieha vzdelávací program v Edukačno-misijnom centre ECAV, pričom prvá skupina účastníkov začala prípravu v septembri 2025.
Podľa generálneho biskupa Eľka však zároveň ide o širší trend. „Meniace sa personálne možnosti cirkvi poukazujú na význam systematického zapojenia neordinovaných,“ uvádzajú účastníci rokovania.
Práve tento posun vyvoláva medzi veriacimi rôzne reakcie. „Je dobré, že sa zapájajú laici. Ale nesmie to byť náhrada za farárov,“ upozorňuje jeden z duchovných.
Ešte výraznejšie sa situácia ukazuje pri návrhu zákona o pomocných kazateľoch. Ten má reagovať na rastúce pastoračné obvody a nedostatok duchovných. Podľa zápisnice majú pomocní kazatelia pôsobiť pod vedením ordinovaných duchovných a pomáhať zabezpečiť pravidelný duchovný život v zboroch. Eľko pritom otvorene priznal, že „veľká časť seniorátov zostáva bez zaopatrenia“ a že cirkev bude potrebovať každého, kto pomôže „sanovať miesta, ktoré už farári nedokážu obsiahnuť“.
Aj tieto slová vyvolali silnú odozvu. „Ak hovoríme o sanovaní, znamená to, že už nerastieme, ale len udržiavame to, čo zostalo,“ komentuje jeden z veriacich.
Nie obnova, ale manažovanie úpadku
Podľa informácií z pracovného stretnutia predsedníctiev mnohí veriaci nadobúdajú dojem, že cirkev sa viac než na duchovnú obnovu sústreďuje na zvládanie úpadku. „Vidíme plán, ako reorganizovať, zlučovať a nahrádzať. Menej vidíme víziu, ako zborom vdýchnuť nový život,“ hovorí jeden z oslovených duchovných.
Podľa ďalších reakcií ide o hlbší problém. „Cirkev nerieši príčiny: prečo ľudia odchádzajú, prečo ubúdajú povolania, prečo sa vyprázdňujú zbory. Rieši dôsledky,“ zaznelo v diskusii.
Niektorí veriaci hovoria aj veľmi otvorene. „Máme pocit, že cirkev sa učí riadiť svoj vlastný úpadok,“ uviedol jeden z nich.
Hlas veriacich: tvrdé slová a strata dôvery
Reakcie z prostredia cirkvi sú často ostré. „Toto vedenie pôsobí viac ako manažment než ako pastierske vedenie,“ hovorí jeden z veriacich.
Iný dodáva: „Je to podľa nás jedno z najsvetskejších vedení v histórii. Viac sa hovorí o zákonoch, štruktúrach a riadení než o evanjeliu.“
Zaznievajú aj veľmi tvrdé prirovnania. „Niektorí veriaci hovoria, že komunisti by sa mali čo učiť, ako sa dá cirkev rozložiť bez zákazu – stačí ju vyprázdniť zvnútra,“ uviedol jeden z duchovných s tým, že ide o slová, ktoré odrážajú veľkú mieru frustrácie.
Téma financovania a podmienok pre výkon služby sa podľa viacerých hlasov z cirkvi dotýka aj konkrétnych duchovných, a práve tu zaznievajú najtvrdšie slová.
„Máme farárov, ktorým zbory fungujú, ľudia chodia do kostola, duchovný život žije – a napriek tomu prichádzajú o svoje miesto len preto, že zbor neplatí do fondu,“ hovorí jeden z oslovených veriacich.
Podľa neho ide o zásadný problém, ktorý mnohí vnímajú ako deformáciu samotného zmyslu cirkvi. „Tu už nejde o vieru ani o službu. Tu ide o peniaze. A to je pre cirkev veľmi zlá správa,“ dodáva.
Ešte ostrejšie to pomenúva ďalší duchovný: „Ak farár robí svoju službu dobre, zbor duchovne rastie a ľudia sú spokojní, ale rozhodujúcim kritériom sa stane fond, tak to nie je zdravá cirkev. To je cirkev, ktorá si pod sebou píli konáre.“
Niektorí veriaci hovoria bez obalu. „Je to choré nastavenie. Cirkev, ktorá trestá živé zbory a dobrých farárov kvôli peniazom, stráca vlastnú podstatu,“ zaznelo v reakciách.
A ďalší dodáva: „Ak sa hodnotí viac platenie než duchovná služba, potom si musíme položiť otázku, kam sme sa dostali.“
Cirkev na križovatke
Rokovanie zo Zvolena tak neukazuje len konkrétne legislatívne návrhy. Podľa mnohých veriacich odhaľuje aj hlbší stav cirkvi. „Najväčším problémom nie je rušenie miest alebo zlučovanie zborov. Najväčším problémom je, že si na to začíname zvykať,“ hovorí jeden z oslovených členov cirkvi. Podľa jeho slov ide o moment, keď sa cirkev ocitá na križovatke. „Buď nájde cestu obnovy, alebo sa bude postupne zmenšovať a spravovať vlastný úpadok.“
Informácie zo stretnutia vedenia cirkvi tak podľa mnohých nie je len pracovným dokumentom. „Je to zrkadlo. A otázka je, či sa doň ešte dokážeme pozrieť pravdivo, kam toto vedenie ECAV cirkev doviedlo,“ uzatvára jeden z duchovných.
Redakcia Lutherusu
